„Od začiatku sme vedeli, že sa chceme zaoberať nevyužívanými priestormi ako možnou arénou pre angažovanie ľudí a zlepšovanie mesta. Bratislava, ako typické postsocialistické mesto poškodené rýchlou industrializáciou a urbanizáciou, je plná nevyužívaného priestoru – dier, ako to voláme,“ hovorí Sandra Štasselová za občianske združenie (OZ) Vnútroblok.
Prečo práve mobilné záhrady? Práve na dočasne nevyužívaných pozemkoch vznikol priestor pre založenie záhrady. V prípade, že majiteľ pozemku nájde nové využitie parcely, musí sa dať záhrada rozobrať a premiestniť. Ide teda najmä o to, zapojiť miestnych, aby zlepšili svoju štvrť.
Pridanou hodnotou malo byť podľa Sandry Štasselovej to, že sa obyvatelia z okolia budú stretávať, hovoriť spolu a pracovať. Komunitná záhrada núka priestor, kde sa môžu rozprávať a prežívať 90 aj 20-ročný, Slovák aj cudzinec.
Foto: Adam Šakový
„Záhradkárčenie je cross-generačné hobby. V 70. a 80. rokoch sa do Bratislavy presťahovalo množstvo ľudí, lebo tu bola práca a mohli tu získať byt. Urbanizácia a industrializácia bola pomerne násilnou zmenou ich životného štýlu. Mestské záhradkárske oblasti už pomaly odchádzajú do zabudnutia, ale ľudia stále na záhradkárčenie a domáce kompóty spomínajú nostalgicky. Ich deti a vnúčence sa dnes do záhrad vracajú aj so svojimi rodičmi. Navyše, je tu tiež nezanedbateľná mladá generácia hipsterov, ktorá je zo záhradkárčenia nadšená,“ hovorí Štasselová.
„Bratislava je fascinujúca tým, že takmer kdekoľvek človek býva, v bytovke alebo v paneláku s ním žijú najrôznejší ľudia. Chudobnejší, bohatší, starší, mladší. Mnohé západné krajiny tento sociálny mix stratili a vytvorili si homogénne štvrte,“ hovorí Štasselová a šibalsky dodáva, že nemalú úlohu zohral pozitívny vzťah k flóre, špeciálne k jedlu a jeho pestovaniu.
Stačí majiteľ pozemku, ochotný počúvať
Prvá mobilná záhrada vznikla na pozemku na Sasinkovej ulici. „Výzvou bolo nájsť súkromného majiteľa lukratívneho stavebného pozemku v centre Bratislavy, ktorý nám bezplatne požičia svoj majetok, kým ho nepotrebuje,“ vysvetľuje Štasselová. No ako priznáva ďalej, také úplne jednoduché to nebolo. Nájdeniu Sasinkovej predchádzalo rozsiahle mapovanie mestských dier, teda nevyužitých miest v meste. Oslovili desiatky majiteľov súkromných pozemkov, ktoré považovali za vhodné pre záhradu.
Foto: OZ Vnútroblok
Foto: OZ Vnútroblok
„S väčšinou majiteľov sa nám nepodarilo ani stretnúť, ani nejako inak nadviazať komunikáciu, s niektorými sme sa stretli, vysvetlili im projekt a väčšinou sa rozlúčili s neurčitým prísľubom nejakej morálnej podpory v budúcnosti,“ opisuje začiatky OZ Vnútroblok. Mnohé pozemky v meste sú podľa jej slov nevyužívané iba dočasne. Majiteľ parcely čaká na úver z banky, nájdenie kupca, kým sa vyrieši súdny či reštitučný spor alebo kým stavebný úrad udelí povolenie stavať. Pre podobné dôvody ich viackrát odmietli a podľa Štasselovej majitelia často aj verili, že čoskoro stavať ozaj začnú. Dodnes sú však tie miesta rovnako nevyužívané diery ako boli na jar 2013, keď rozbiehali prvú mobilnú záhradu.
S tou mali šťastie. Podľa Štasselovej im majiteľ pozemku na Sasinkovej spadol z neba. Pozemok mal vtedy na predaj a trochu sa zdráhal, počúval však argumenty skupinky nadšencov. Napokon sa im podarilo podpísať zmluvu s 30-dňovou výpovednou lehotou na vypratanie pozemku v prípade jeho predaja.
„Zo Sasinkovej sme sa sťahovali v novembri 2015, záhrada fungovala tri plné sezóny,“ dodáva.
Foto: OZ Vnútroblok
Druhou záhradou bola Vinica a mobilná záhrada Pionierska na mestskom pozemku na sídlisku Februárka za Račianskym mýtom. Aby neskončili ako nevybavená žiadosť na stole na magistráte, bolo treba politickú vôľu aj lobbing. Museli nájsť niekoho, kto by ich vypočul a potlačil bližšie k exekutíve, ktorá je inak pre aktivistov či dobrovoľníkov nedosiahnuteľná. S Pionierskou mali šťastie. „Je obrovská škoda, a musím povedať aj hanba, ak samospráva nepodniká ústretové kroky k občanom, ktorí majú nápady a energiu zlepšovať svoje mesto,“ hovorí Štasselová a dodáva: „Zatiaľ však naozaj musím povedať, že s Pionierskou sme mali šťastie aj čo sa spolupráce so samosprávou týka – zmluvu s mestom Bratislava sme úspešne uzatvorili a v prvý rok sme získali finančnú podporu od mestskej časti Nové Mesto z participatívneho rozpočtu. Bez týchto dvoch okolností by žiadna Vinica a mobilná záhrada Pionierska určite nevznikla."
Veľký presun mobilnej záhrady
Na jar čaká Vnútroblok unikátny projekt revitalizácie školského dvora Špeciálnej základnej a materskej školy Karpatská. Unikátny preto, lebo spojí susedov, deti s mentálnym postihnutím a záhradkárčenie. Keď ich riaditeľka školy vlani v lete oslovila s otázkou, či nezaložia záhradu u nich na dvore, neváhali. V tom čase bol dvor prázdnym vybetónovaným priestorom uprostred štvrte plnej ľudí.
Foto: OZ Vnútroblok
Záhrada ako terapia, miesto, kde zbúrajú medzi ľuďmi mentálne aj fyzické bariéry. Dvor, cez ktorý sa človek doteraz iba prehnal sa stane miestom, kde budú ľudia tráviť čas, pestovať zeleninu, piknikovať a tráviť spolu čas.
Najprv naplánujú priestor, mobilné záhrady nie sú síce na kolieskach, ale dajú sa premiestniť. Pestovacie boxy, lavičky a stôl či búdku na náradie postavia priamo na mieste. Na Karpatskej bude 50 pestovacích boxov, o 10 sa bude starať škola a o zvyšné susedia či rodičia s deťmi. Náklady na zber dažďovej vody a infraštruktúru zaplatia vďaka viac ako sto darcom z crowdfundingovej kampane.
Jadro Vnútrobloku tvoria štyria ľudia. Na každom projekte však spolupracujú s ďalšími a každá záhrada má potom svoju špecifickú konšteláciu. Za začiatkami Mobilných záhrad však stálo omnoho viac ľudí.
Aj dobrovoľníctvo má svoje limity – finančné aj osobné. „Na to, aby sa šírenie záhrad stálo trendom, by stačilo iba malé pošťuchnutie zo strany samosprávy – sprístupnenie mapy priestorov v správe mesta, ktoré by boli pre založenie záhrady vhodné. A možno nejaká motivačná mikrograntová schéma na štart takých záhrad. Bolo by to smiešne lacné a jednoduché,“ hovorí Štasselová. Zatiaľ však v rozpočte mesta chýba takáto kolónka.
Vnútroblok momentálne pracuje na vytvorení manuálu pre tých, ktorí by chceli dočasne využívať opustené miesta ako záhrady. Alebo aj ako niečo celkom iné, kde by sa stretávali susedia.