Trnavská kostnica odhalila tajomstvo svojho vzniku

V roku 2008 objavili archeológovia niečo, čo prepísalo dejiny Trnavy. Narazili na karner, ktorý slúžil na pietne ukladanie kostí, a zistili, že je starší ako ostatné sakrálne pamiatky. Presné datovanie jeho vzniku bol až donedávna nejasné, archeológom však pomohla analýza ľudských pozostatkov.

kostra, Trnava, karner, kostnica
Analýza kostí z karnera pomohla datovať vznik stavby.
Autor: ,

Archeológovia prítomnosť kruhovej stavby pri Bazilike sv. Mikuláša tušili, jej presnú polohu však nepoznali. Narazili na ňu až počas výskumu, ktorý sa rozbehol v súvislosti so sanáciou presbytéria baziliky. V roku 2008 natrafili na základy podzemnej časti kostnice, ktorá bola súčasťou dvojpodlažnej rotundy s vnútorným polomerom 6,5 metra a hĺbkou približne šesť metrov. Nad zemou ju dopĺňala kaplnka. V tejto lokalite bol kedysi aj cintorín.

Datovanie vzniku stavby bolo neisté. „Kaplnka takéhoto tvaru mohla vzniknúť v období Veľkej Moravy alebo neskôr v 14.-15. storočí,“ hovorí Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity v Trnave. Už pri jej nájdení však vedeli, že ide o najstaršiu sakrálnu pamiatku na území mesta. „Trnavská kostnica je zároveň najväčšou zachovanou na Slovensku,“ dodáva archeológ.

Kaplnka takéhoto tvaru mohla vzniknúť v období Veľkej Moravy alebo neskôr v 14.-15. storočí.

Erik Hrnčiarik, Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity v Trnave

Priblížiť obdobie vzniku stavby pomohla analýza kostí z karnera. Našli sa v ňom najmä lebky a dlhé kosti. Väčšinu vybrali a uložili na cintoríne, zopár kúskov zostalo v kostnici na ukážku. Časť kostí putovala na analýzu do špecializovaného laboratória Sliezskej technickej univerzity v poľskom meste Gliwice. Rádiokarbónovou metódou odborníci určili, že kosti pochádzajú z rokov 1150 až 1280. Rovnakú metódu v minulosti využili aj pri stanovení veku známeho Turínskeho plátna.

Na základe datovania kostí Hrnčiarik odhaduje, že kostnica vznikla po roku 1240. „Bolo to až po mongolskom vpáde, keď sem na pozvanie kráľa prišlo nemecké obyvateľstvo aj so svojou architektúrou,“ hovorí archeológ. Spodné vrstvy kostí pochádzajú z obdobia vzniku kostnice, vrchné sú výrazne staršie. "Je na to logické vysvetlenie. Pri kopaní základov susedného kostola narazili na hroby z prvej fázy bývalého cintorína z obdobia rokov 1050 – 1200 a všetky nájdené kosti ukladali do kostnice,“ vysvetľuje Hrnčiarik.

Kostnicu dnes chráni drevené prekrytie. Archeologický objekt môže verejnosť navštíviť na požiadanie so sprievodcom. Mesto by chcelo v budúcnosti prezentovať celé územie s bazilikou, kostnicou a bývalým Kostolíkom sv. Michala, ktorého pôdorys je naznačený v dlažbe chodníka.

Radnica si dala vypracovať štúdiu, v ktorej sú navrhnuté dve možnosti prezentácie lokality, minimalistická a maximalistická. Rada by sa priklonila k tej, ktorá ukáže lokalitu v čo najväčšej možnej miere. „Chceme, aby to bolo atraktívne, aby tam boli aj trojrozmerné objekty,“ spresňuje hovorca mesta Pavol Tomašovič.

Pozemky v tejto lokalite patria cirkvi. Mesto preto najskôr musí svoj zámer prerokovať s trnavským arcibiskupským úradom. „K štúdii sa musia vyjadriť aj pamiatkari. Spolu s archeológmi sa musia dohodnúť aj na tom, ktoré obdobie zvýraznia,“ približuje Tomašovič.

Archeológovia objavili základy podzemnej časti kostnice pri
Bazilike sv. Mikuláša v roku 2008.
Archeológovia objavili základy podzemnej časti kostnice pri Bazilike sv. Mikuláša v roku 2008.
Autor: ARCHÍV KATEDRY KLASICKEJ ARCHEOLÓGIE TU

Otázkou je, či bude prezentácia lokality zameraná skôr na stredovek alebo barok, prípadne na obe obdobia súčasne. Až keď budú tieto veci jasné, mesto dá vypracovať projektovú dokumentáciu na oba varianty aj s vyčíslením nákladov. Lokalita tvorí priechod medzi centrom a sídliskom Družba, je tu dosť živo. Projekt preto bude musieť riešiť aj vhodné trasovanie chodcov.

V minulosti sa uvažovalo o tom, že kostnicu zasklia, čo umožní turistom pohľad zvonka. Toto riešenie Hrnčiarik neodmieta. „Muselo by sa to urobiť s použitím najmodernejších technológií, aby nedošlo k znehodnoteniu kostnice,“ vysvetľuje.

Archeológ sa zúčastnil aj na špeciálnom školení rakúskeho archeologického inštitútu v tureckom meste Efez. „Školiteľ, ktorý rekonštruoval aj známu Celsovu knižnicu v Efeze, upozornil, že v karneri treba zabezpečiť špeciálnu klímu. Takisto treba zabrániť rastu rastlín, čo sa dá ošetriť pravidelným použitím UV žiarenia. Dôležité je aj odizolovanie kostnice, aby tam neprenikala voda,“ hovorí Hrnčiarik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

halenárska, trnava, rekonštrukcia

Halenársku ulicu čaká návrat v čase

20.01.2017 16:00

Halenársku ulicu, jednu z najstarších v Trnave, zmení dlhoočakávaná obnova. Plánovaná rekonštrukcia nadviaže na jej historickú podobu z 18. až 19. storočia.

Kohút, Sliepka

Vtáčia chrípka sa vyskytla aj v dedine pri Trnave

16.01.2017 15:30

Ďalšie ohnisko vtáčej chrípky na Slovensku zistili v súkromnom chove hydiny v obci Horná Krupá v okrese Trnava.

požiar, trnava,

Pre požiar v Trnave evakuovali ľudí z dvoch desiatok bytov

12.01.2017 10:31

Pre požiar bytu na Špačinskej ulici v Trnave evakuovali hasiči v stredu večer obyvateľov z ďalších dvoch desiatok bytov. Päť ľudí odviezli sanitky do nemocnice.

práca, zamestnanie, nezamestnanosť

Voľných je 35-tisíc pracovných miest

20.01.2017 19:27

Počet nezamestnaných zapísaných na úradoch práce ďalej klesá. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v decembri 2016 hodnotu 8,76 percenta.

kauza B.A. Haus, kauza Bašternák, Bonaparte,

Bašternák doručil informácie o majetku

20.01.2017 19:01

Podnikateľ Ladislav Bašternák doručil na Okresnú prokuratúru Bratislava I vyjadrenie s prílohami, ktoré by malo vysvetľovať niektoré otázky súvisiace s jeho majetkom.

Porošenko

Porošenko zatvára svoj jediný závod v Rusku

20.01.2017 17:13

Najväčší ukrajinský výrobca cukroviniek Roshen, ktorého vlastní ukrajinský prezident Petro Porošenko, plánuje zatvoriť svoju jedinú továreň v Rusku.

Trump, Obama

Operácia Guľový blesk, alebo ako vyzerá striedačka v Bielom dome

20.01.2017 17:05

"Celý dom musí byť taký, aký ho chce mať prichádzajúca rodina," hovorí bývalý hlavný ceremoniár Bieleho domu Stephen Rochon o zmenách v sídle amerického prezidenta.