Práve na budúci rok totiž uplynie 500 rokov od dokončenia jeho vrcholného diela, hlavného oltára v Chráme svätého Jakuba v Levoči.
Majster Pavol, ktorého v roku 2000 vyhlásili za osobnosť milénia, bol významnou postavou nielen nášho, ale aj svetového umenia. Jeho najznámejšie dielo v Chráme svätého Jakuba, ktoré je vysoké 18,62 a široké 6,72 metra, je považované za najvzácnejší oltár na svete. Okrem neho vytvoril buď on, alebo vznikli v jeho rezbárskej dielni ďalšie vzácne diela, ktoré sú rozmiestnené vo viacerých mestách a v obciach Slovenska.
Veľmi známym je napr. súbor piatich oltárov v Spišskej Sobote, jeho madona z hlavného oltára kostola Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici pri Kežmarku, kalvária v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi či oltár sv. Margity v Mlynici. Zástupcovia týchto, ale aj ďalších obcí a miest sa nedávno zišli v Levoči, aby podpísali memorandum o spoločnom postupe pri organizovaní budúcoročných osláv v súvislosti s päťstým výročím dokončenia jeho vrcholového diela.
Osobnosť Majstra Pavla si chcú pripomenúť okrem Levoče aj v Liptovskom Mikuláši, Chyžnom, Banskej Bystrici, Stratenej, Spišskej Novej Vsi, Hrabušiciach, Spišských Vlachoch, Poprade, Ľubici, Mlynici, Spišskej Belej, Slovenskej Vsi, Lomničke, Lipanoch, Prešove, Sabinove, Košiciach, Bardejove a Klčove.
Na podpis memoranda nedostali pozvánku zástupcovia mesta Kežmarok, čo ich prekvapilo, pretože aj v ich meste je dielo Majstra Pavla. Je ním ústredný kríž s Ukrižovaným, ktorý sa nachádza na hlavnom oltári v Bazilike minor svätého Kríža. Podľa Levočanov k tomu došlo nedopatrením, pretože pri príprave podpisu memoranda vychádzali z oficiálnych zoznamov, ktoré zrejme neboli úplné. Kežmarok preto prizvú na dotatočné podpísanie spoločného dokumentu obcí a miest, v ktorých je dielo Majstra Pavla.
„Zároveň sme si dali vypracovať aktuálny zoznam kde všade sa diela Majstra Pavla či z jeho dielne nachádzajú,“ vysvetlil Kamil Tomčofčík z oddelenia marketingu na Mestskom úrade v Levoči.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Majstra Pavla považujeme za takú významnú osobnosť našich dejín, že si zaslúži osobitnú pozornosť. V budúcom roku, keď bude výročie dokončenia hlavného oltára v Levoči, by sme chceli zorganizovať sériu osláv a želáme si, aby bol rok 2017 vyhlásený za Rok Majstra Pavla z Levoče,“ informoval o dôvodoch podpísania Deklarácie Tomčofčík. Memorandum je podľa neho len úvodným krokom.
„Hovorí o spoločnom postupe a spoločných cieľoch všetkých miest a obcí, v ktorých sa nachádzajú diela Majstra Pavla. Dohodli sme sa, že budeme postupovať spoločne smerom k ministerstvu kultúry či samosprávnym krajom v snahe pripomenúť si osobnosť Majstra Pavla. Boli by sme radi, keby ministerstvo kultúry vyhlásilo okrem budúceho roku za Rok Majstra Pavla aj grantové schémy, z ktorých by sa dali čerpať prostriedky na organizovanie podujatí a osláv pripomínajúcich túto osobnosť nielen našich dejín,“ konštatuje Tomčofčík.
Ministerstvo kultúry podľa slov jeho hovorcu Jozefa Bednára zatiaľ žiadosť Levoče a ďalších samospráv nedostalo, preto sa k nej nevedelo vyjadriť. Na výzvu bude reagovať, až keď mu pošlú konkrétnu požiadavku.
Centrálne oslavy Majstra Pavla by sa mali konať v lete budúceho roku a mali by nadväzovať na každoročné podujatie v Levoči – Dni Majstra Pavla, ktoré bývajú spojené s rezbárskym plenérom. „Program osláv sa ešte len bude tvoriť. Organizovať chceme aj semináre s odborníkmi, pamiatkarmi, reštaurátormi,“ doplnil Tomčofčík.
Jednou z obcí, ktorá memorandum podpísala, je aj Klčov v okrese Levoča, kde v miestnom kostole majú krídlový oltár z roku 1510, ktorý vznikol v rezbárskej dielni Majstra Pavla. Starosta obce s vyše šesťsto obyvateľmi Miroslav Fabian myšlienku osláv podporuje a dúfa, že časom vznikne aj turistická cesta, ktorá povedie turistov po stopách diel Majstra Pavla.
Levočania, ale nielen oni, vnímajú Majstra Pavla ako osobnosť svetových dejín. Jeho oltár v Chráme svätého Jakuba chodia obdivovať podľa vedúcej oddelenia cestovného ruchu a rozvoja mesta Anny Lazorovej návštevníci z celého sveta. „Mali sme tu už Kórejcov, Portugalcov, Vietnamcov, Číňanov, Američanov, Brazílčanov, ale aj turistov zo Singapuru, Jordánska či Macaa a ďalších krajín sveta,“ poznamenala Lazorová.
Neskorogotický krídlový oltár z lipového dreva spravuje v kostole rímskokatolícka cirkev. Podľa správcu farnosti dekana Františka Dlugoša si ho ročne príde pozrieť okolo pol milióna návštevníkov. Pred niekoľkými mesiacmi ukončili jeho poslednú reštauráciu.
„V dezolátnom stave síce nebol, ale niektoré jeho časti bolo potrebné zreštaurovať a vyčistiť. Veď predtým prešiel naposledy opravou v rokoch 1952 až 1954, keď ho dávali do poriadku bratia Kotrbovci. Posledné reštaurovanie oltára sa realizovalo v rokoch 2012 až 2015. Práce stáli 500-tisíc eur, z toho asi polovicu zaplatila nemecká nadácia Messerschmitt Stiftung, zvyšok hradil farský úrad z vlastných zdrojov,“ povedal Dlugoš.
Verejnosti bol sprístupnený vlani na veľkonočné sviatky, slávnosť pri príležitosti dokončenia prác sa konala 6. júna minulého roku.