„Stromy neustupujú len chaotickej výstavbe. Postupne bude nutné odstrániť aj zvyšky uličných stromoradí – na Vajnorskej, Trnavskej a inde. A neviem, koľké tisíce stromov zahubí budúci diaľničný obchvat či rýchlostná cesta R7,“ varuje Katarína Šimončičová, ochranárka a mestská poslankyňa (Zmena zdola).
V starostlivosti o mestskú zeleň sa podľa poslankyne doterajšie vedenia Bratislavy dopustili trestuhodných chýb. „Tá zásadná bola, že sa stala agendou oddelenia správy ciest,“ vysvetľuje Šimončičová. Podľa nej tam niet jediného odborníka, ktorý by stromy posudzoval aj inak, ako možnú dopravnú prekážku.
Dlhé roky bez riadnej údržby sa podpísali na dôsledkoch. Mesto argumentuje, že napríklad stromy z Námestia slobody spíliť musí, pretože sú staré a choré. A to nielen oná štyridsiatka pred vládnym sídlom, v zlom stave je väčšina z 800 drevín zasadených na námestí.
„Je to, žiaľ, pravda. Niektoré sú už nebezpečné. Lenže orezy stromov nemožno robiť tak, že sa postavím a režem, pokiaľ dosiahnem,“ zdôrazňuje Šimončičová. Staré dreviny podľa nej nahradí 44 nových, ale s „kmeňom ako palička“, s obvodom 18 až 20 centimetrov.
Prvý z 12 vzácnych brestovcov na Františkánskom námestí nečakane spadol pred dvoma rokmi, len náhodou nikoho nezabil. Ostatných 11 odstránili v minulých dňoch. „Zistilo sa, že pri úprave námestia v roku 2005 stromom zabetónovali korene,“ potvrdil Branislav Resutík, šéf archeologického tímu, ktorý teraz v lokalite robí výskum. Má sa tu vysadiť 14 mladých líp malolistých, no potrvá roky, kým dorastú predchodcov.
Vypílenie stále hrozí vyše 60 stromom na Kollárovom námestí, kde by sa v podzemí mali budovať garáže. Krajský súd síce nedávno zrušil už vydané povolenie, žiadal najprv dodať plán náhradnej výsadby, čo však pre dreviny zďaleka neznamená záchranu.
Najnovšie aktivisti protestujú proti odstráneniu piatich stromov na električkovej zastávke Žilinská. Magistrát ho nariadil preto, že zastávka údajne nespĺňa technickú normu. Tá požaduje, aby „všetky zariadenia a vybavenie zastávok“ boli aspoň tri metre od koľajovej osi. Podľa ochranárov stromy nie sú zariadením ani vybavením a za 35 rokov existencie trate nespôsobili jedinú nehodu či úraz.
Chystá sa výrub ôsmich stromov na Palackého ulici, nahradiť ich má 13 mladších. Staré stromy zmiznú z Kamenného a Odborárskeho námestia, z ulíc Radlinského, Mýtnej, Šancovej, Štefánikovej, Košickej, Vazovovej a iných, opäť s prísľubom náhrady.
Odhadnúť, o koľko stromov príde Bratislava pri realizácii diaľničných a rýchlostných prepojení, sa momentálne nedá. Keď sa na prelome tisícročí staval úsek diaľnice D1, len v mestskej časti Ružinov ich vyťali vyše šesťtisíc.
Mestské zastupiteľstvo v roku 2014 schválilo Stratégiu adaptácie na zmenu klímy so záväzkom zvyšovať podiel vegetácie v centre, vysádzať uličné stromoradia atď. Niektoré terajšie výsadby robí mesto z peňazí z nórskych fondov. „Keď budú radní žiadať ďalšie financie na zmierňovanie následkov globálneho otepľovania, nech si spomenú, koľko zelene z mesta zmizlo pre ich nečinnosť a ľahostajnosť,“ uviedol botanik SAV Jozef Šibík.
Súčasná horlivosť v údržbe mestskej zelene súvisí aj s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie. Na úpravy a čistenie verejných priestorov má ísť 13 miliónov eur. „Ide o rekordnú sumu za posledné roky,“ chváli sa primátor Ivo Nesrovnal.
O účelnom využití týchto peňazí však Šimončičová takisto pochybuje. „Má logiku vymeniť na Kamennom námestí betónové kvetináče, keď tie terajšie tam dali za primátora Ftáčnika?“ Magistrát, pokračuje, chystá aj „výsadbu“ na Námestí Ľudovíta Štúra. „Pred rokmi tam naozaj nebola dlažba, ale kvety. Vysadia ich znovu, alebo len tiež nakladú prenosné kvetináče? A nedajú tie kvetináče len na miesta pohybu delegácií? Alebo, nezopakujeme si potemkiádu z čias komunistov, keď sa vždy rovnaké kvetináče prenášali na príslušné ulice pár minút pred prejazdom kolóny?!“ uvažuje Šimončičová.