Riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun opakovane upozorňuje na problematiku ťažby dreva v prvom pásme hygienickej ochrany vodárenského zdroja. Navyše ide o územie európskeho významu, chránené vtáčie územie a chránený areál.
„Táto ťažba je absolútne neprijateľná a v rozpore so záujmami vodárenskej spoločnosti a mesta, lebo štátne lesy nevykonávajú vodoochrannú ale klasickú lesohospodársku ťažbu, keďže ťažia topole, ktoré následne predávajú či už na drevnú štiepku alebo do chemického priemyslu,“ uviedol Dragun.
Inštitút spúšťa petíciu, ktorou žiada ochranu vodného zdroja Sihoť. Ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú žiada o zákaz hospodárskej ťažby dreva na vodárenskom zdroji a navrátenie ostrova Sihoť do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Na šéfa rezortu životného prostredia Lászlóa Sólymosa sa obracia so žiadosťou o otvorenie diskusie k možnosti vyhlásenia národného parku Dunajské Luhy. Petíciou zároveň žiada primátora Bratislavy Iva Nesrovnala a BVS, aby urobili všetky zákonné kroky k ochrane vodárenských zdrojov na území kraja.
Dragun si myslí, že ak by sa pozemky a lesy vodární opäť previedli do majetku vodární, zachovala by sa ich primárna vodoochranná funkcia. „Môže sa stať, že príde veľká voda, povodeň a ostrov nebude. Môžeme ho hľadať v zdrži Hrušov. Práve tie korene držia ostrov a štrky pokope,“ uviedol Dragun.
Štátne lesy slová o drancovaní odmietajú. „Pripravovaný plán starostlivosti o les na Ostrove Sihoť počíta s postupnou obmenou stromov približne na polovici tohto územia v priebehu nasledujúcich 10 rokov,“ uviedol hovorca Lesy SR Vlastimil Rezek. V uplynulých rokoch podľa jeho slov podobným spôsobom obnovili prvú časť v lokalite, ktorú vyrúbali v roku 2010. „Dnes tam rastie viac ako desaťmetrový les, ktorý plní všetky požadované funkcie,“ dodal. Zároveň upozornil na to, že ak by nedošlo k postupnej obmene prestarnutých topoľov, hrozí rozvrat lesného porastu a uvoľňovaním látok pri hnilobnom procese by sa mohla dokonca zhoršiť kvalita spodných vôd.
Foto: Lesy SR
„Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast,“ uviedol Ján Pálffy z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Uviedol tiež, že uplynulých 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť bol na ňom permanentne udržiavaný kompaktný porast. Vodárenská spoločnosť preto požiadala o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubov v ochrannom pásme 1. stupňa na roky 2016 – 2025. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, tak aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ dodal Pálffy.
Ostrov Sihoť je ako vodárenský zdroj využívaný už od roku 1886, kedy boli vyhĺbené prvé studne. Podľa chemických rozborov patrí voda k najkvalitnejším nielen v Bratislave, ale i v rámci celého Slovenska. Na výmere takmer 235 ha sa nachádza 46 studní a 102 pozorovacích vrtov. Od mája 2012 je vyhláškou Krajského úradu životného prostredia Bratislava vyhlásený ako chránený areál s 2. a 3. stupňom ochrany.