„Vidíme súvislý betón, občas s nejakou štipkou zelene, je to tragédia,“ uviedla zakladajúca členka SOS Bratislavský hrad Monika Kozelová. Stromy sú podľa jej slov na prvý pohľad zabetónované a nemajú priestor na rast. „Skutočne neviem, na ako dlho tam tie stromy sadili, ale podľa toho, koľko priestoru majú, to bude tak na dva roky,“ uviedla Kozelová. V hlavnom meste obyvateľov nahnevala séria výrubov, pre ich zlý stav a bezpečnostné riziko. Odborníci však upozornili na žalostnú starostlivosť o zeleň a stav stromov za jej dôsledok.
Kozelová tiež upozornila na to, že vizualizácia predstavila v záhrade oveľa viac zelene. „Keď sme videli vizualizáciu od architekta Ivana Masára, bolo vo výkresoch podstatne menej betónu,“ dodala s tým, že kým nakreslené boli chodníčky pomedzi zeleň, v skutočnosti ide o „trošku zelene pomedzi betón“. Kozelová konštatovala, že aj keď rastliny a stromy vyrastú, len ťažko bude Baroková záhrada vyzerať tak, ako všetci dúfali.
Nepozdáva sa ani múr, ktorý podľa Kozelovej na niektorých miestach dosahuje až štyri metre. „Keď argumentujú tým, že v baroku to tak stavali, zabudli povedať, že vtedy mal ochrannú funkciu. Za nim bola hospodárska časť hradu, chovali sa tam prasiatka, sliepky, kone, žili vojaci. Dnes nevidím dôvod, prečo by múr mal byť z betónu, prečo tam nemohol byť napr. živý plot,“ dodala Kozelová.
„Koncepcia bola od začiatku jasná, ide sa do tereziánskej úpravy, ktorá bola dokladom najväčšieho významového aj architektonického rozmachu paláca aj areálu,“ vysvetlil Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Záhradu za čias Márie Terézie obkolesoval plný múr, na jeho pilieroch boli ozdobné vázy. V tomto duchu architekt navrhol aj súčasné oplotenie, teda ako rekonštrukciu toho pôvodného podľa výkresov záhrady z 18. storočia.
Celý pamiatkový výskum v hradnom areáli sa podľa Štassela zameral na to, aby dal projektu základné koordináty, čo tam bolo a čo treba dodržať. „Ak sú teda námietky z dnešného hľadiska, že múr je veľmi vysoký a že je to rušivá bariéra, tak to je námietka, ktorá zohľadňuje 21. storočie. Pri rekonštrukcii však išlo o 18. storočie s tým, ž dnešná funkcia sa bude musieť prispôsobiť určitým danostiam tohto historického areálu,“ vysvetlil šéf mestských pamiatkárov.
Podľa odborníka je ťažko hodnotiť, či je v záhrade veľa betónu. V každom prípade však dodržali pôvodné projekty. Navyše dnešná podoba nie je finálnou verziou.
Rovnaký záver prizvukuje aj komunikačné oddelenie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. „Súčasný stav rekonštrukcie Barokovej záhrady a exteriérových plôch nie je finálny. Štruktúra záhrady bude na povrchu pozostávať z výsadby drevín v členení podľa architektonicko-historického výskumu, zatrávnené plochy budú v kombinácii s pevnými štrkovými plochami.“ uvádza sa v stanovisku s tým, že záhrada bude mať takú podobu, akú prezentovali na vizualizáciách.
Bratislavský hrad zostal do dnešných dní v podobe po barokovej tereziánskej prestavbe. Na začiatku 19. storočia hrad zničil obrovský požiar. Odvtedy chátral a v histórii sa objavili aj úvahy o jeho zbúraní. Prvá rozsiahla rekonštrukcia ruiny hradu bola v rokoch 1953 až 1968.
Zámer úpravy hradného areálu do nejakej kompaktnej podoby sa konštituoval už od 80. rokov 20. storočia. Už vtedy sa stanovila koncepcia obnovy, s ktorou sa postupne začalo. Až v roku 2008 sa urobil projekt obnovy Bratislavského hradu, ktorý v týchto mesiacoch ide do finále.
Súčasťou obnovy areálu je aj rekonštrukcia Oranžérie a Zimnej jazdiarne, ktorá bude celoročne slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia. Pod záhradou však budujú podzemné garáže, ktoré spustili kritiku pre údajné zničenie archeologických nálezov.