Časť podzemného labyrintu je od soboty prístupná aj pre návštevníkov, aj s replikou podivného mučiaceho nástroja, železnej panny.
Doteraz bývali čachtické katakomby prístupné verejnosti len príležitostne. „Tento rok chceme stanoviť pravidelnú otváraciu dobu, aby návštevníci mohli počas letnej turistickej sezóny prísť kedykoľvek. V apríli a máji bude podzemie prístupné od piatka do nedele, ale v júni, júli a auguste tu budeme mať otvorené denne,“ vraví Miroslav Bitarovský, člen občianskeho združenia Slovenské podzemie, ktorý má na starosti rozvoj tejto turistickej destinácie.
Vyčistených a osvetlených je asi 150 metrov chodieb. Je to len zlomok toho, čo podzemie skrýva. Členovia občianskeho združenia odhadujú, že pod Čachticami sú asi tri kilometre chodieb. Pod priestormi, ktoré si môžu pozrieť návštevníci, je ďalšia úroveň chodieb, pod ňou ešte jedna. Tri podlažia vzájomne poprepájané nenápadnými priechodmi. Na niektorých miestach sa zachovali aj úzke prieduchy, ktorými do podzemia prúdil čerstvý vzduch.
Podzemné priestory hĺbili v čase mieru ako pivnice, v čase vojen ako úkryty. Ľudí ohrozovali Turci, ale aj rôzne lúpežné hordy. V Čachticiach je na hĺbenie pivníc vynikajúca zemina. Sú to sprašové nánosy a chodby do tohto materiálu dokážete vykopať aj lyžicou. Pozemok, kde sú teraz sprístupnené chodby, v súčasnosti patrí poľnohospodárskemu družstvu Čachtice. Pred stáročiami však patril Františkovi Nádašdymu, manželovi Alžbety Bátoriovej. Počas pobytu v Čachticiach bývala Bátorička v kaštieli, ktorý mal rozmery menšieho futbalového ihriska. Na hrade nebývala, tam bola neskôr len uväznená. Kaštieľ sa pominul, ale pivnice zostali. Ľudia sa počas prehliadky katakomb pohybujú v miestach, kadiaľ chodila aj grófka. V zákutí jednej z chodieb číha železná panna, ktorá však nemá podobu otváracej truhly s ostrými hrotmi, aké sú vystavené na niektorých hradoch či zámkoch.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„Je to replika vyrobená podľa popisu v románe Joža Nižňanského Čachtická pani. Mladé dievča pristúpilo k figuríne a tej sa následne z hrude vysunuli nože, ktoré dievčinu prebodli. Figurína tu bude počas celej turistickej sezóny,“ dodal Bitarovský.
Sprístupnené katakomby sú asi 150 metrov od miesta, kde stál Nádašdyho kaštieľ. Mnohí miestni nadšenci histórie veria, že práve tu Bátorička mučila svoje obete. Pivnicu, ktorá bola priamo pod kaštieľom, v súčasnosti využíva čachtické poľnohospodárske družstvo. Má tu uskladnené vína, ktoré vyrába z hrozna zo svojich vinohradov. Čachtičania tvrdia, že tunajšie červené víno vozili do Viedne na cisársky stôl Márie Terézie.
„Víno v tejto republike ponúka kdekto, aj ten, čo ho nevyrába. Víno má každý, ale podzemie málokto. A naše podzemie slúži milovníkom vína. Pivnica má viac ako 400 rokov, je výnimočná svojím vekom aj svojou históriou,“ zdôraznil Jozef Čarada, predseda Poľnohospodárskeho družstva Čachtice.
Pivnica s klenbou je vysoká asi 3,5 metra, dlhá okolo 40 metrov. Aj to je však len malá časť pôvodných Nádašdyho pivníc. Podľa záznamov mal kaštieľ až päť pivníc, a tie čakajú na objavenie. „Čachtice sú bohaté na podzemné priestory. Stalo sa napríklad, že si ľudia chceli pripraviť hasené vápno, tak vykopali jamu, nasypali do nej vápno a zaliali vodou. Ráno prišli, a vápno nikde, prepadlo sa do podzemia. Alebo stavali základy a otvoril sa im veľký priestor podzemnej chodby. V záhrade tejto pivnice sme mali pred dvoma rokmi vinobranie, prišiel traktor s hroznom a jedným kolesom sa prepadol do chodby,“ dodal Čarada.
Podľa Evy Frývaldskej, riaditeľky Krajskej organizácie cestovného ruchu, otvorenie podzemia rozšíri ponuku pre turistov, ktorí zavítajú do Čachtíc. Legenda o krvavej grófke je veľkým lákadlom, vlani vyšlo na Čachtický hrad okolo 40-tisíc návštevníkov.
„V Čachticiach je viacero zaujímavostí. Nie je to len hrad, ale napríklad aj Drašovičovský kaštieľ alebo tunajší kostol, o ktorom sa hovorí, že by v ňom mala byť pochovaná Alžbeta Bátoriová. V tomto kostole sa tiež nachádza pozostatok dreveného chóru, ktorý bol kedysi na hrade,“ hovorí o čachtických zaujímavostiach Eva Frývaldská.