Foto: SHUTTERSTOCK
Všetko toto skrýva Veža kráľa Mateja na južnej strane Dómu svätej Alžbety v Košiciach, ktorú doteraz turisti nemohli navštíviť. Od tohtoročnej letnej turistickej sezóny sa to však zmení. Peniaze na obnovu a sprístupnenie veže získala nezisková organizácia Perly Gotickej cesty z Košíc.
Veža kráľa Mateja je súčasťou katedrály Dómu svätej Alžbety, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou mimoriadnej hodnoty. Dóm je s plochou 1 200 štvorcových metrov najväčším kostolom na Slovensku a zároveň najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Stavať ju začali na konci 14. storočia a ukončili začiatkom 16. storočia. Veža kráľa Mateja sa nachádza v jej južnej časti a meno po panovníkovi Matejovi Korvínovi nesie preto, lebo sa prostredníctvom milodarov podieľal na jej dokončení.
Na zreštaurovaní veže nesie podpis neziskovka Perly Gotickej cesty, ktorá sa od svojho vzniku v roku 2004 usiluje o získanie prostriedkov na obnovu a opravu dómu. Jej projektová manažérka Mária Bartková hovorí, že za ten čas sa im podarilo získať z eurofondov, zo štátnych zdrojov, ale aj z peňazí zo samosprávneho kraja 6,6 milióna eur na obnovu katedrály. „Poslednou je finančná injekcia vo výške takmer 520-tisíc eur, z ktorých zreštaurovali práve Vežu kráľa Mateja. Väčšou sumou sme práce financovali z nórskeho grantového mechanizmu, naša neziskovka prispela sumou 78-tisíc eur. Práce sa začali v novembri 2014 a definitívne ukončené budú do konca tohto mesiaca," zdôraznila Bartková.
Vynovená veža je podľa slov historika Petra Zubka výnimočná tým, že súvisí s kultom relikvie Svätej krvi. Ten vznikol v dôsledku eucharistického zázraku, ktorý sa stal v stredovekých Košiciach. „Veža bola postavená tak dômyselne, že v nej vytvorili skrytú miestnosť s otvorom, v ktorej relikviu skrývali. Vystavili ju iba počas Veľkého týždňa a 1. mája, čo súviselo s patrónkou kostola svätou Alžbetou," konštatoval Zubko. Podľa jeho zistení tento vzácny relikviár pravdepodobne roztavili vojaci sedmohradského kniežaťa Imricha Tökölyho, ktorí vtrhli do mesta v roku 1682. Dekan rímskokatolíckej farnosti svätej Alžbety v Košiciach František Šándor dopĺňa, že na umiestnenie tejto relikvie mysleli naši predkovia už pri stavbe chrámu. „Samotné reštaurovanie Matejovej veže bolo pre nás veľmi objavné. Našli sa tam aj grafity obrovskej hodnoty," zdôraznil Šándor.
Interiér južnej veže chrámu obnovovali reštaurátori zo združenia Villard. Hlavný reštaurátor Jozef Porubovič vysvetľuje, že ich úlohou bolo zrealizovať reštaurátorský výskum, ale predovšetkým obnoviť kamenné súčasti interiéru veže. Návštevníci tak budú môcť už čoskoro vidieť stredoveké kamenárske značky, historické grafity, ale aj sa prejsť lomenými točitými schodmi, ktoré vedú na vežu. Okrem veže zreštaurovali v dóme aj štyri oltáre – neogotický oltár v kaplnke Mettercie, oltár sv. Štefana nad Rákocziho hrobkou, oltár Klaňanie troch kráľov a oltár sv. Jozefa.
Veža kráľa Mateja sa teraz podľa Bartkovej bude môcť prezentovať v plnej kráse. A to v exteriéri aj interiéri. „Naším zámerom je vytvoriť vo veži unikátny priestor, ktorý bude využívaný aj ako výstavná sieň," podčiarkla Bartková. Čoskoro do nej pustia aj turistov.
Zástupkyňa Nórskeho veľvyslanectva na Slovensku Eva Gašperanová zdôraznila, že Slovensko je krajinou s množstvom historických pamiatok a skvostov a Nórsko na ich opravu prispieva desiatkami miliónmi eur. „Prostredníctvom grantov podporilo Nórsko v tomto programovom období na Slovensku 23 projektov v celkovej výške 80 miliónov eur. Z toho 12 miliónov je určených na zachovanie kultúrneho dedičstva," zdôraznila Gašperanová. V samotných Košiciach bude časť z týchto peňazí použitá okrem opravy Veže kráľa Mateja aj na reštaurovanie ďalších dvoch objektov. Budovy štátneho divadla a dominikánskeho kostola.