Onedlho to bude sto rokov, čo v obci Dunajský Klátov postavil Ján Cséfalvay vodný mlyn. To, že stojí od roku 1922 až dodnes, je podľa jeho pravnučky Ágnes Cséfalvayovej veľká náhoda. Asi okolo roku 1960 prišiel jej dedovi Michalovi príkaz, že musí mlyn zlikvidovať.
„Môj otec bol vtedy na vojne. Doma zostal len dedo, ktorý mal astmu. Nebolo nikoho, kto by mlyn rozobral. Potom sa už na to zabudlo,“ prezradila Ágnes na včerajšom slávnostnom otvorení mlyna, ktorý je opäť prístupný pre verejnosť. Unikátna pamiatka bude naďalej slúžiť ako múzeum mlynárstva.
Ako malá sa v ňom Ágnes hrávala a dodnes ako sprievodkyňa rozpráva návštevníkom o jeho histórii. Býva totiž v rodinnom domčeku hneď vedľa vynoveného mlyna. Naposledy sa v ňom mlelo v roku 1942. Sčasti za to mohol nástup veľkého technologického konkurenta, parných mlynov.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
„O zastavenie činnosti sa snažila aj vtedajšia župa. Odôvodňovali to tým, že hate mlynov spôsobujú bahenné usádzanie na dne rieky. Myslím, že išlo o politickú objednávku,“ domnieva sa Ágnes. Rodine patril mlyn do roku 1986. Prežil aj niekoľko povodní.
Mlyn je technickou pamiatkou, dokonca jedinou v Dunajskostredskom okrese. Pri jeho rekonštrukcii preto postupovali citlivo. Na všetko dohliadali pamiatkari. Technologické zariadenia, ktoré sa nachádzajú na prízemí bývalej mlynice, i okná sú podľa pravnučky staviteľa pôvodné.
Najnáročnejšou časťou bola oprava dreveného kolesa. „Jeho os bola zlomená a koleso ležalo na dne koryta. Bolo ho treba vybrať a vymeniť os. Nemohli sme ho zdokonaliť, museli sme dodržať jeho pôvodný stav,“ prezradil architekt František Kis. Koleso sa už nedokáže krútiť ako kedysi. Prevodová sústava kolesa je vo výskumnom ústave, kde zistili mikrotrhliny. „Keby sme to pustili na mechanickú záťaž, zrejme by sa rozpadla,“ dodal architekt.
Foto: ARCHÍV RODINY CSÉFALVAYOVCOV
Počas prác zistili, že základy mlynice nekončili pri podlahe, ale ťahajú sa takmer o meter vyššie. Vytvorili tým akúsi vaňu, aby v prípade povodní netiekla voda dovnútra, problémom však boli dvere. Celý mlyn bol preto vymyslený tak, že mal dve úrovne.
„Na jednej úrovni sa pracovalo a potom tu bola úroveň, kde boli technológie, a tá bola o 30 centimetrov nižšie. Keď sa povodňová voda dostala dovnútra, zhromaždila sa v nižšej úrovni,“ priblížil architekt s tým, že pôvodný systém len zdokonalili.
Špecifikom dunajskoklátovského mlyna je, že nestojí pri toku Malého Dunaja ako ostatné mlyny. Ján Cséfalvay preň vybral miesto na brehu Klátovského ramena, ktoré je dnes národnou prírodnou rezerváciou. Koleso je drevené, jeho hnacia časť je schovaná v drevenom prístrešku, no mlynica je už murovaná.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Mlyn zrekonštruovala obec s podporou dotácie z nórskych fondov. Nórske kráľovstvo podporilo v rámci obnovy kultúrneho dedičstva 23 pamiatok na Slovensku a mlyn je jedinou technickou pamiatkou. Na jeho obnovu prispeli sumou viac ako 280-tisíc eur. Približne 35-tisíc eur investovala obec. Doriešiť ešte musia vnútorné osvetlenie a zabezpečovací systém.
Okrem samotného mlyna upravili aj jeho okolie. Plechové zvodidlá na moste cez rameno zakryli radom drevených kolov. Na druhom brehu vybudovali drevené mólo s výhľadom na mlyn a zatúlané labute. Mlyn si môžu návštevníci pozrieť aj zvnútra, stačí sa ohlásiť vo vedľajšom domčeku, kde žije Ágnes.