Z papiera k ľudom. Do konca roka čaká táto premena všetky projekty v rámci participatívneho rozpočtu. Keď radnica koncom februára predstavovala jeho myšlienku, mnohí netušili, o čo ide. O pár týždňov neskôr dali nadšenci dokopy 15 projektov z oblasti verejného priestoru, zelene, kultúry, dopravy, športu a sociálnej oblasti.
Pre prvý ročník participatívneho rozpočtu bolo pôvodne vyčlenených 20-tisíc eur. Do tejto sumy sa tak dostalo len prvých deväť najúspešnejších projektov, o ktorých hlasovala aj verejnosť. Mesto sa napokon rozhodlo podporiť všetky a poslanci odsúhlasili zvýšenie sumy o ďalších 19¤500 eur.
„Aj takýmto spôsobom sme chceli ľuďom poďakovať, že sa zapojili do vecí verejných a zároveň sme ich chceli motivovať do budúcnosti,“ povedal hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič. Ako dodal, nešlo o sumu, ktorá by výrazne ovplyvnila mestský rozpočet. Mesto chce pokračovať aj na budúci rok, výška rozpočtu je zatiaľ otvorená.
V Trnave prekvapila najmä účasť na verejnom hlasovaní, do ktorého sa zapojilo viac ako dvetisíc ľudí. „Tam, kde sa rozdeľujú cez participatívny rozpočet milióny, tam sa zapája zhruba 10 percent voličov. K týmto limitom sa pomaly blížime aj v Trnave,“ zhodnotil Peter Nedoroščík z občianskeho združenia Utopia, ktoré pomáhalo zaviesť občiansky rozpočet aj v iných samosprávach.
Podľa neho sa potvrdzuje, že do participatívneho rozpočtu sa zapájajú naozaj rôzne skupiny obyvateľov. Nedoroščík pripomenul, že doteraz sa nestalo, aby v pilotnom ročníku boli podporené všetky zapojené projekty.
Najúspešnejším bol projekt, v ktorom Anna (31) navrhuje doplniť piknikové stoly s lavičkami do Bernolákovho sadu, ktorý je medzi Trnavčanmi známy ako Promenáda. Vybrala si park v dotyku mestských hradieb, kam si môžu prísť ľudia pri návšteve mesta oddýchnuť.
„Niekoľko rokov som žila v Londýne. Len čo je pekné počasie, ľudia zoberú deky, jedlo a vyrážajú do parkov. Tu mi to veľmi chýba a chcela by som to sem priniesť,“ povedala mladá Trnavčanka. Hoci lavičky v parku sú, všetky lemujú chodníky, po ktorých prechádza množstvo ľudí.
Anna by chcela vytvoriť intímnejšie prostredie, kde by sa človek mohol vyzuť, najesť sa a čítať si knihu. Aj preto navrhuje, aby sa piknikové stoly a lavičkami osadili na zelené plochy ďalej od ruchu. „Mohli by vzniknúť pri detskom ihrisku. Kým sa deti hrajú, rodičia na ne môžu pohodlne dozerať.“
Medzi projektmi sa objavila aj spoločenská hra o Trnave. Podobnú má napríklad hlavné mesto. Pre jej autorku Martu (40) boli inšpiráciou deti v rodine. „Veľmi málo vedia o Trnave, a tak som rozmýšľala nad tým, ako ich niečo naučiť. Keďže v rodine obľubujeme stolové hry a videla som, že už niečo také existuje aj v iných mestách, prišlo mi to ako dobrý nápad.“
Podstatou hry je správne odpovedať na otázky, ktoré sa budú týkať Trnavy. Do ich tvorby chcú zapojiť deti v školách. Na odpovediach budú pracovať študenti Trnavskej univerzity a hru potom budú ďalší pomocníci testovať medzi deťmi v táboroch. Niektoré nápady prišli podľa Marty od ľudí, s ktorými sa pravidelne schádzala na stretnutiach participatívnej komunity. „Navrhli, aby bola hra dostupná aj v on-line verzii.“