Dorka je dieťaťom inej dobročinnej organizácie, nápad vznikol v neziskovke Úsmev ako dar a nadácii Dedo. „Úsmev ako dar pomáha od svojho začiatku tam, kde je to potrebné, no najmä deťom. Vo svojich začiatkoch sme pomáhali najmä tým, ktoré sa ocitli v detských domovoch a po ich opustení sa majú postaviť na vlastné nohy. Pri tejto práci sme však zistili, že až 56 percent z detí, ktoré sa dostali do detských domovov, by mohli aj naďalej vyrastať vo svojich biologických rodinách. Že podmienky v nich nie sú natoľko vážne, aby svoje ratolesti rodičia nemohli naďalej vychovávať. Začali sme preto rozmýšľať nad formou, ako to riešiť. Zamerali sme sa na takéto rodiny a pomáhali im najskôr ambulantnou formou, časom sme však zvážili, že takéto rodiny by potrebovali pobytovú formu pomoci. A tak vznikol projekt Dorka," hovorí PR manažér organizácie Úsmev ako dar Ladislav Ontko.
Nadšenci z Dorky pochopili, že najlepšou formou pomoci pre rodinu, ktorá sa ocitla v núdzi či v kríze, je pomôcť jej ako celku a v prvom rade jej zabezpečiť dočasné bývanie. „Tento koncept formy sociálnej práce sa ukázal byť ako jedinečný. Naša koncepcia – práca s rodinou ako celkom – má svoje opodstatnenie. Netrhajú sa rodinné väzby a rodina sa s našou pomocou môže postupne dostať z problémov a zaradiť sa naspäť do bežného života," zdôraznil ďalej Ontko.
Pobočky sa rozširujú
Riaditeľka Dorky, n. o., Jolana Šuleková hovorí, že organizácia začala pracovať v roku 2007, keď otvorili prvý útulok v Košiciach. Postupne svoju pomoc sústredili rodiny v zložitej situácii, tiež na mladých, ktorí opúšťajú detské domovy a potrebujú sa zaradiť do bežného života v tzv. domove na polceste. K nemu pribudlo stredisko pre deti, ktoré nemohli zostať so svojimi biologickými rodičmi.
„Pomáhame rodinám, ktoré stratili prácu a nemajú prostriedky na bývanie a ocitli sa na ulici. Potom tým, ktorým domov vzala životná pohroma. Ďalej aj osamelým matkám s deťmi," zdôraznila Šuleková. K zariadeniu Dorka v Košiciach pribudli pobočky v Prešove i vo Zvolene. V súčasnosti je v košickom zariadení v časti pre rodiny s deťmi 70 klientov, v domove pre mladých dospelých 25 ľudí a tiež 30 detí, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii. V prešovskom zariadení je v súčasnosti 32 klientov, prevažne rodín s deťmi, vo Zvolene je ich 19. Úsmev s nadáciou Dedo prevádzkujú aj domovské vzdelávacie centrum v Dunajskej Lužnej pre odchovancov z detských domovov.
„Sme vždy plne vyťažení. Ľudia sa k nám dostávajú tak, že sa ozvú sami, alebo sa o nich dozvieme buď náhodne, alebo cez rôzne organizácie vrátane úradov práce," podčiarkla riaditeľka Dorky. Na sieť Doriek finančne prispievajú vyššie územné celky v danom regióne zazmluvnením konkrétneho počtu miest, ďalej donori a individuálni darcovia, ktorých prevádzkovatelia tohto zariadenia oslovujú. A sumou 30 percent z príjmu aj samotní klienti, ktorí sa v sieti Doriek ocitnú.
„Ľuďom v núdzi pomáhame vo všetkých smeroch. V prvom rade zisťujeme, aký je dôvod a príčina ich problémov. Snažíme sa s nimi komunikovať a spoločne hľadať východiská. V troch zariadeniach Dorka, n. o., pracuje 35 ľudí, z toho sú viacerí špecializovaní pedagógovia, sociálni pracovníci, duchovní a ďalší odborníci. Ľudí vzdelávame, učíme ich, ako správne nakladať s rodinným rozpočtom, oboznamujeme ich s pravidlami fungovania spoločnosti. Učíme ich, v čom sa musia zmeniť, aby sa časom dokázali vrátiť do bežného života. Maximálna doba, počas ktorej môžu u nás zostať, je tri roky," podotkla Šuleková.
Dorka ako modelový projekt?
Cieľom odborníkov z Dorky je však ľuďom pomáhať aj pri hľadaní práce. Ak to klient nezvládne sám, sprevádzajú ho aj po úradoch pri vybavovaní rôznych náležitostí. „Veľký dôraz kladieme práve na prácu. Aby sa naši klienti dokázali niekde pracovne uplatniť a vytvorili si tak podmienky na návrat do bežného života. Niektorým, najmä matkám s deťmi, sa externá práca hľadá ťažko, preto rozbiehame projekt vlastnej cestovinárne. Vzniknúť by mala ešte v tomto roku v spolupráci s istým obchodným reťazcom v Prešove. Ak sa projekt ujme, radi by sme ho rozšírili aj do ďalších miest, kde Dorka sídli. K sieti jej pobočiek v Košiciach, Prešove a vo Zvolene by v budúcnosti mali pribudnúť ďalšie. Pripravujeme ich v Bratislave, Prievidzi, Banskej Bystrici a Ružomberku," zdôraznil Ontko. Pracovné návyky sa snažia v ľuďoch pestovať aj tým, že v Dorkách nie sú žiadne upratovačky ani kuchárky. O všetko sa starajú sami dočasní nájomníci.
Počas pobytu klientov v Dorke im ľudia z tejto organizácie pomáhajú aj pri hľadaní bývania, keď zariadenie opustia. Väčšina z nich na kúpu bytu peniaze mať nebude, preto alternatívou je buď nejaký lacnejší prenájom, alebo sieť podporovaného bývania, ktorú Dorka v spolupráci so sponzormi vytvára. Takéto bývanie už vytvorila v Košiciach, v Jasove či Šaci.
Ľudia, ktorí po časovo limitovanom pobyte Dorku opúšťajú, sa už väčšinou o seba dokážu postarať sami. „Spätná väzba, samozrejme, je. Niektorí naši bývalí klienti sú s nami v kontakte a radi nás informujú, ako sa im darí. Sú však aj takí, ktorí sa neozvú a ktorí etapu svojho života, keď boli na tom zle, chcú jednoducho zo svojej mysle vymazať," poznamenala Šuleková.
Projekt Dorka je na Slovensku jedinečný a je nádej, že nezostane osamelý. Ontko zdôrazňuje, že sa usilujú, aby štát zobral tento koncept pod svoje krídla. Podľa neho to vyzerá tak, že už v budúcom roku by sa mohol dostať do štátnej legislatívy. „Ak sa to podarí, potom náš modelový spôsob práce s rodinami v ohrození by mohol fungovať v každom jednom okrese. Už pod patronátom štátu," vysvetlil Ontko.