Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Odborníci zo slovenskej pracovnej skupiny medzinárodnej organizácie na dokumentáciu a ochranu architektúry moderného hnutia DOCOMOMO a aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene poukazujú na nekoncepčnosť ochrany moderných pamiatok. Tie v hlavnom meste padajú jedna za druhou a na ich mieste vyrastajú nové komplexy. Architektom a odborníkom sa nepáči, že investor zbúral časť bývalého objektu nemocnice a polikliniky na Bezručovej ulici v centre Bratislavy, kde rastie rezidenčný komplex.
Investori robia to, čo je v ich popise práce – investujú a chcú z toho mať zisk. Práve úrady by mali stanoviť mantinely. To podľa architektov, ktorí nešetria kritikou na stranu pamiatkarov, nerobia. Svojou prácou podľa nich vytvárajú developerom cestičky, ako podľa platných pravidiel dosiahnuť svoje. Pamiatkari tieto tvrdenia odmietajú.
Architekti tvrdia, že investor časť budovy zbúral pod rúškom „rekonštrukcie a nadstavby národnej kultúrnej pamiatky“, ktorú schválil Krajský pamiatkový úrad v Bratislave (KPÚ). Žiadajú preto, aby inšpekcia prešetrila postup pamiatkarov. Svojím rozhodovaním podľa nich spôsobili nenávratné škody na kultúrnom dedičstve Slovenska. Vo svojej výzve preto žiadajú zastaviť asanáciu a zvažujú aj podanie na Generálnu prokuratúru. V rozhodnutí pamiatkarov k budove na popisnom čísle 3 totiž nie je priamo zakázané búrať, kým v rozhodnutí k päťke, áno.
My za to nemôžeme, odkazujú pamiatkari
Pamiatkari odmietajú tvrdenia členov organizácie DOCOMOMO. „Komplex budov na Bezručovej ulici sa posudzoval spoločne, má spoločného vlastníka, spoločné využitie s čiastočným prepojením funkcií,“ uviedol riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Bratislava Peter Jurkovič.
Koncept obnovy podľa jeho slov schválila komisia za účasti profesora architektúry Matúša Dullu s tým, že dôraz sa kládol na zachovanie pamiatkových hodnôt Bezručovej 5 ako architektonicky hodnotnejšej architektúry. Odmieta teda tvrdenia, že KPÚ ignoroval spoluprácu s odborníkmi.
Rozhodovanie o rozsahu asanácie vyplynulo z novej funkcie stavby. „Bez využitia pamiatky hrozila jej ďalšia devastácia a postupná úplná strata pamiatkových hodnôt a charakteristických prvkov architektúry oboch objektov,“ dodal Jurkovič. Príčinu súčasného stavu je podľa neho potrebné hľadať v čase privatizácie. „Prečo budovy po vymiestnení zdravotníckeho zariadenia neboli využité pre štátne zariadenia? Ak by sa objekty na Bezručovej využívali kontinuálne v tomto zmysle vôbec nemuselo dôjsť k súčasnému stavu,“ dodal šéf krajských pamiatkarov.
„Je zrejmé, že v týchto prípadoch je potrebné aj kompromisné riešenie v zmysle využitia pamiatok ako takých, čo zabezpečí ich budúcu existenciu. Pobúrenie, ktoré vyvoláva búranie časti stavby je skutočne len pohľadom z ulice, a nepoznaním dlhoročných rokovaní a hľadaní riešení,“ dodal Jurkovič.
„Správne by mali byť pamiatky funkcionalistickej architektúry vyhlásené aj s pôvodnou funkciou, t. j. aby aj táto bola predmetom ochrany,“ dodal Jurkovič s tým, že aj keď pamiatky na Bezručovej budú mať novú funkciu, svitá na lepšie časy, lebo budú mať opäť využitie.
K bývaniu treba garáže
V roku 1989 obidve budovy vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. „Investor opakovane tvrdí, že chránená je iba Bezručova č. 5 a snaží sa tak presviedčať verejnosť, že táto budova nie je taká hodnotná a nezaslúži si ochranu,“ uviedol architekt Peter Szalay. Dvojaký meter podľa jeho slov presadzoval investor už pri inventarizácii a následne pri projekte. Upozornil na to, že opakovane neboli k procesu prizvaní odborníci. Stratégiou bolo menej obnovovať a viac postaviť nanovo. Existujú preto obavy, že búranie sa neskončilo.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Po zmene funkčného využitia komplexu zo zdravotníckeho zariadenia na rezidenciu vznikla potreba výstavby garáží. „Krajský pamiatkovú úrad schválil čiastočnú asanáciu objektu Bezručova 3 tak, ako to v súčasnosti prebieha s následnou rekonštrukciou uličných krídel, a to za účelom vybudovania vjazdu do objektu z podzemných garáží, ktoré sa realizujú na Lomonosovovej ulici,“ uviedol Ján Mackovič z KPÚ Bratislava.
Stavebník tvrdenia o bezohľadnom búraní odmieta. „Všetky práce sa začali na základe platných povolení a postupujú v súlade s nimi. Búranie sa týka pamiatkovo menej významnej časti budovy Bezručovej 3. V týchto miestach plánujeme vjazd do podzemných garáží, ktoré majú riešiť nepriaznivú situáciu s parkovaním v danej oblasti, uviedol výkonný riaditeľ Bezručova Invest Matej Ceconík.
„Nezmení sa proporcia budovy, zachovávame členenie okien, na Bezručovej 5 plánujeme opäť nalepiť na fasádu pôvodný štvorfarebný obklad. Na Bezručovej 3 zachováme oceľové rámy, ktoré budú replikami pôvodných. Na päťke budú drevené okná, voči čomu sme ako investor mali výhrady, ale akceptovali sme názor pamiatkarov. Taktiež zachovávame kompletne dispozíciu prvých troch podlaží a prinavrátime vzhľad po kolaudácii v roku 1939,“ dodal Ceconík.
Skvost funkcionalizmu
Budovy na Bezručovej č. 3 a 5 boli mestskými funkcionalistickými palácmi, ktoré mali slúžiť verejnosti. V budove sídlila Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov a Okresná sociálna poisťovňa. Od roku 1950 až do roku 2008 slúžila ako nemocnica či poliklinika.
„Obidve budovy patria k najvýznamnejšiemu dedičstvu medzivojnovej architektúry na Slovensku. Sú dielom architektov, ktorí sa podstatným spôsobom zaslúžili o budovanie novej Bratislavy. Bratislavy, ktorá bola v 20. a 30. rokoch minulého storočia synonymom budovania demokratického štátu,“ uviedla architektka a predsedníčka organizácie DOCOMOMO Henrieta Moravčíková.
Foto: Dokumentačná karta DOCOMOMO
Foto: Dokumentačná karta DOCOMOMO
V roku 1995 komplex budov zapísali do registra medzinárodnej organizácie DOCOMOMO, ktorý obsahuje tie najvýznamnejšie diela modernej architektúry z celého svet ako Le Corbusierovu vilu Savoye alebo vilu Tugendhat v neďalekom Brne.
„Už v čase realizácie mala budova pozitívne kritiky, neskôr komplex zaradili do všetkých prehľadov o modernej slovenskej architektúre,“ pripomenula Moravčíková. Upozorňuje na jedinečné technologické inovácie a vynálezy, unikátne oceľové okná či špeciálne omietky, ktoré v interiéri použili.
Podľa architektov sa búrať nemalo
Už v roku 2003 odborníci z DOCOMOMO opakovane oslovovali Pamiatkový úrad, aby zasiahol, keďže bolo evidentné, že budova chátra. „Odkedy investor objekt kúpil, ponechal pamiatku bez starostlivosti a zabezpečenia tak, aby boli čo najviac zničené jednotlivé hodnotné prvky architektúry,“ dodal architekt Peter Szalay. Investor podľa jeho slov iba alibisticky podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V budove aj niekoľkokrát horelo. Podľa odborníkov preto oprávnene existuje podozrenie, že na pôde úradov došlo ku klientelizmu a ovplyvňovaniu tých, ktorí mali dbať na zachovanie pamiatky a nie na záujem investora.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
O záchranu Bezručky sa už takmer desať rokov snaží aj iniciatíva Bratislava otvorene. „Upozorňovali sme najmä na to, že pripravovaný projekt v lokalite pri Modrom kostolíku a zrekonštruovanom gymnáziu, ktorá sa vyznačuje svojou kompaktnosťou, pokojom, zeleňou, historickou architektúrou a má svoj osobitý charakter, môže natrvalo zničiť tieto hodnoty,“ uviedol Matej Vagač za Bratislava otvorene. Občiansky postoj a aj pripomienky iniciatívy zostali podľa jeho slov v tomto boji nevypočuté.
„Zvykli sme si na ‚samozrejmosť‘, že kompetentné úrady tieto požiadavky ignorovali a ‚vybavili‘ to zamietavým rozhodnutím, odvolávajúc sa na stanoviská odborných špecializovaných úradov,“ dodal s tým, že práve pre tieto stanoviská Krajského pamiatkového úradu sa Bezručka búra.
Nejde o ojedinelý prípad. Vagač pripomína výstavbu garáží na Bratislavskom hrade, PKO, Stein či Cvernovku. „Zdá sa, že ani Pamiatkový úrad tieto závažné škody na pamiatkach a kultúrnych hodnotách adekvátne neriešil, ani nezabezpečil náležitú koncepčnú a systematickú starostlivosť. Výsledkom je, že aj napriek pôsobeniu týchto odborných pamiatkových inštitúcií bolo v Bratislave za posledné desaťročia zbúraných a zničených viac pamiatok ako za bombardovania počas druhej svetovej vojny,“ dodal Vagač za iniciatívu Bratislava otvorene.