Rímsky vodopád v parku dal postaviť gróf Leopold Andrássy začiatkom 19. storočia. Navrhol ho architekt Josef Bergmann ako súčasť unikátneho vodného systému, ktorým je charakteristický celý zámocký park v Betliari.
Ten sa nachádza na močaristom podloží a už za Andrássyovcov riešili prebytok vody v ňom vybudovaním dômyselného vodného systému rybníkov, rigolov a odvodňovacích kanálov. Samotný Rímsky vodopád postavili v roku 1823. Má podobu zrúcaniny rímskeho akvaduktu.
„Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že išlo o jednu z prvých romantických stavieb na území dnešného Slovenska na začiatku 19. storočia, keď sa romantizmus u nás ešte len začal rozvíjať. Zároveň má v sebe prvky klasicistickej architektúry, a to práve preto, že pripomína zrúcaninu antického akvaduktu,“ hovorí riaditeľ múzea v Betliari Július Barczi.
Táto stavba okrem jej vzhľadu je jedinečná aj preto, že je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku. Jeho výška je deväť metrov. Podľa riaditeľa múzea je zaujímavý aj tým, že v roku 1909 bol bazén pod vodopádom ohradený vysokou klietkou a upravený na zverinec. „Andrássyovci tam chovali ako prví na svete ľadové medvede,“ zdôraznil Barczi.
Rímsky vodopád však postupne chátral. Už za čias Andrássyovcov padajúca voda mrzla a vznikal tam tzv. ľadopád. Ten podľa riaditeľa múzea stavbu poškodzoval a narušil aj jej statiku. Múzejníci chceli túto vzácnu pamiatku dať obnoviť a podarilo sa im to v súčasnom období.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Z Nadácie VÚB získalo Občianske združenie Andoras, ktoré funguje pri múzeu v Betliari, sumu 30-tisíc eur a tá bola použitá na záchranu a obnovu vzácnej stavby. Martina Slezáková z Nadácie VÚB povedala, že okrem iných aktivít, ktorým sa venujú, je práve záchrana kultúrneho dedičstva ich prioritou. „Po Slovensku sa nám už podarilo obnoviť množstvo pamiatok a artefaktov a Rímsky vodopád v Betliari patrí k tým najkrajším a najcennejším,“ zdôraznila.
Riaditeľ múzea Barczi podotýka, že práce na záchrane pamiatky robili v lete, dokončovacie roboty ich zamestnávali ešte aj v tomto mesiaci.
„Zo získaných peňazí sa zabezpečila statika stavby, obnovila sa narušená architektúra a chýbajúce časti sa domurovali. Obnovili sa aj poškodené mreže, ktoré sú súčasťou stavby, a urobil sa nový prístup k pamiatke. V rámci prác sa zrevitalizovalo aj okolie vodopádu, odstránili sa náletové dreviny, ktoré sme nahradili výsadbou nových drevín,“ konštatoval riaditeľ múzea. Vodopád je zásobovaný vodou z jazera, ktorá je k nemu dovedená kanálom.
Anglický park okolo kaštieľa má rozlohu viac ako 80 hektárov, z toho takmer 50 hektárov patrí múzeu a zvyšok štátnym lesom. Park, podobne ako Rímsky vodopád v ňom, vznikol z iniciatívy grófa Leopolda Andrássyho.
Výstavbu parku ukončili koncom 18. storočia. Podľa zoznamu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) patrí betliarsky park medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta. Nachádzajú sa v ňom vzácne cudzokrajné dreviny či majestátne domáce duby a smreky. Rastie v ňom najväčšia magnólia v strednej Európe, zelkova ostrolistá, katalpa či ginko dvojlaločné.
Pracovníčka múzea v Betliari Timea Mátéová pripomína, že pri prechádzke v parku môžu návštevníci vidieť aj ďalšie zaujímavé stavby a pamiatky. „Je tam niekoľko romantických stavieb, ktoré vytvárajú nezameniteľný charakter parku. Spomeniem napríklad čínsky pavilón, slobodomurársky pavilón či zverinec, v ktorom Andássyovci chovali zvieratá,“ dodala Mátéová.