Foto: Viera Hebertová, Pravda
Protestné zhromaždenie zvolala vrakunská samospráva, aby upozornila na nečinnosť v tomto prípade. Podľa starostu MČ Vrakuňa Martina Kuruca skládka kontaminuje podzemné vody a naďalej ničí zdravie občanov a prírodu na Žitnom ostrove. Podľa ministerstva životného prostredia model prúdenia podzemných vôd ukazuje, že kontaminácia sa k zdroju pitnej vody najbližších desať rokov nedostane.
„Pred štrnástimi mesiacmi sme s bývalým ministrom životného prostredia Petrom Žigom na tlačovej besede informovali, že sa naozaj potvrdilo, že toxické látky prenikajú do spodných vôd a že sa začne s vypracovaním projektu. Prešlo štrnásť mesiacov a nič sa neudialo,“ uviedol starosta Kuruc s tým, že sa síce opakovane stretli so zástupcami rezortu životného prostredia, no sľuby zostali nenaplnené.
„V januári tohto roka mala byť určená povinná osoba a v týchto dňoch sa malo začať so sanáciou skládky,“ dodal starosta. Do dnešného dňa však nebola určená tzv. povinná osoba, ktorá bude za skládku zodpovedať. „Keď už bol proces určenia povinnej osoby v podstate ukončený, tak v rámci odvolacieho konania sa odvolalo hlavné mesto Bratislava. Vraj tam neboli zahrnuté všetky pozemky. Teraz je otázne, kto urobil chybu. Či ministerstvo, okresný úrad alebo hlavné mesto,“ dodal Kuruc.
Ľudia majú sľubov dosť
Zo skládky unikajú toxíny už vyše dvadsať rokov. Vlaňajší geologický prieskum zistil vyššiu koncentráciu chemických látok ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén. Zo záverečnej správy vyplýva, že skládka skrýva veľké množstvo kontaminantov. Prieskum identifikoval až 443 rôznych chemických látok.
„Ak nezachránime čistotu vody na Žitnom ostrove, tak si nezaslúžime ani žiť na tejto planéte. Je to obrovská hanba a politici na to kašlú. Ak si občania nezachránia vodu, tak ju jednoducho nebudeme mať,“ uviedol na protestnom zhromaždení Bratislavčan Ladislav Šindler.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Vrakunčan Vladimír Potančok zdôraznil, že ohrození sú nielen ľudia, ktorí žijú blízko nebezpečnej skládky, ale aj ľudia zo širšieho okolia. „Mám malé deti, nakupujem na trhu zeleninu a nie je mi jedno, či to tam je alebo nie. Ideálne by bolo celú skládku zlikvidovať. A nie ju zakonzervovať, ale vybrať to von a zničiť to,“ dodal.
Podľa Bratislavčanky Jaroslavy Letnayovej je to téma, ktorá sa týka každého z nás. „Čo už môžeme my ľudia zanechať našim deťom ako to, že budú mať zdravé prostredie, nehovoriac o tom, že ide o vodu,“ uviedla.
Minister kritiku odmieta
Medzi ľudí prišiel aj minister životného prostredia László Sólymos. Podľa jeho slov nie je dôvod na kritiku pre údajnú nečinnosť. „My sme 11. októbra dostali od Okresného úradu Bratislava oznámenie o tom, že sa skončilo konanie, ktorým sa mala určiť povinná osoba na odstránenie tejto environmentálnej záťaže,“ uviedol minister. Až teraz môže rezort predložiť do medzirezortného pripomienkového konania návrh na určenie ministerstva, ktoré bude za sanáciu skládky zodpovedať. Návrh plánuje predložiť vo štvrtok a predpokladá, že už 20. novembra sa materiál dostane na prerokovanie vlády a tým sa celý proces začne.
Envirorezort predpokladal, že bude zodpovedný za sanáciu a preto už vopred vypracoval projekt. „Chápem ľudí a ich výčitky, že im tá skládka strpčuje život. Päťdesiat rokov sa to tam zanášalo a keďže to chcem odstrániť, musíme použiť európske zdroje, tento štát na to nemá. Akonáhle bude proces ukončený môžeme začať s verejným obstarávaním. Touto skládkou sa ministerstvo zaoberá veľmi intenzívne a je to jedna z našich priorít,“ dodal Sólymos.
Minister zopakoval, že kým nemali rozhodnutie Okresného úradu, nemohli konať. Skládka sa totiž nachádza na pozemkoch rôznych vlastníkov. Určenie povinnej osoby je vlastne určenie toho, kto je za jej vznik zodpovedný. Keďže však vznikla legálne a pôvodné Chemické závody Juraja Dimitrova už neexistujú, zodpovednosť za skládku a jej sanáciu na seba preberá štát.
Nový termín
Kedy sa teda dočkajú Vrakunčania začiatku prác? Minister o presnom dátume nechcel hovoriť. Všetko záleží od verejného obstarávania. „Garantovať viem to, že materiál dáme na vládu a vláda ho odsúhlasí. Potom budeme môcť začať obstarávať. Myslím si, že počas budúceho roka by sme mohli začať s prácami,“ dodal minister.
Rezort životného prostredia vybral najrýchlejšiu a najlacnejšiu metódu sanácie skládky pomocou tzv. kapsulovej metódy, pri ktorej sa skládka izoluje. Problém to síce celkom nevyrieši, ale aspoň dočasne zastaví prenikanie toxických látok smerom k Žitnému ostrovu. Stáť bude približne 20 až 25 miliónov eur. Toxíny ostanú v zemi.
Toxická skládka vznikla legálne
Od roku 1873 sa cez Mlynské rameno odvádzali odpadové vody z továrne do Malého Dunaja. Keď čas jeho koryta zaplnili, v roku 1966 povolili vznik skládky vtedajších Chemických závodov Juraja Dimitrova. Z fabriky tam vozili odpad v sudoch či dokonca vraj v škatuliach bez akejkoľvek izolácie. Až od roku 1979 začali odpad voziť do Budmeríc a rameno Dunaja prikryli zeminou.
Na rozhraní mestských častí Vrakuňa a Ružinov tak leží skládka s rozlohou 4,65 hektára. Pod povrchom je približne 120-tisíc metrov kubických odpadu. Problém vyplával na povrch po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo, keď v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať až na úroveň chemického odpadu.
Prvá správa, ktorá pomenovala riziko skládky, je z roku 2000. Stanislav Klaučo skúmal kvalitu podzemných vôd pre mestskú časť Ružinov. Až o dva roky neskôr vtedajšia starostka Vrakune Ľudmila Lacková vydala zákaz polievania vodou zo studní.