Zároveň dodala, že od apríla, keď ministerstvo vydalo pokyn na zastavenie ťažby na Sihoti, hľadali spolu s Lesmi SR a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou spôsob, ako ochrániť tento významný vodohospodársky zdroj v Bratislave. „Pristúpili sme k tomu, že tu začíname sadiť pôvodné druhy. Na jar už bola vysadená časť ostrova Sihoť a dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov,“ doplnila Matečná.
Podľa hovorcu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Jána Pálffyho spoločnosť pozitívne vníma každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované. „Jednou z takýchto aktivít je aj obnova lesa, ktorý sa nachádza na Sihoti, pretože tento les plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, čiže nejde o les, ktorý by mal plniť primárne hospodárske účely. Obnova lesa bude podľa nás v prospech celého ostrova aj obyvateľov Bratislavy,“ povedal Pálffy.
Ministerka Matečná ešte v apríli požiadala štátny podnik Lesy SR o okamžité zastavenie výrubu na Sihoti. Lesy SR odvtedy uskutočnili takzvané prvé zalesňovanie, umelú obnovu lesa po holorubnej ťažbe. Ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci s Lesmi SR budú podľa nej aj v budúcnosti na Sihoti vysádzať stromy a ťažiť drevo prírode blízkym spôsobom, zaručujúcim ochranu vodárenského zdroja proti kontaminácii. Obnovná ťažba dreva sa bude vykonávať na menších plochách a bude vopred odsúhlasená Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou.
Ostrov Sihoť, ktorý je pre verejnosť úplne uzavretý, slúži ako vodárenský zdroj od roku 1886, pričom jeho podzemná voda patrí k najkvalitnejším na celom Slovensku. Na rozlohe asi 235 hektárov sa nachádza 41 studní a 102 vrtov. Podzemný zdroj zásobuje pitnou vodu asi štvrť milióna ľudí.