Klzisko je na mieste, kde kedysi dávno bývala verejná studňa. Teraz je na tomto mieste fontána so sochou vodníka, ktorému miestni obyvatelia dali meno Valentín. Ten v lete chrlí vodu v skákajúcich prúdoch, za čo sú mu počas horúčav vďačné najmä deti. Teraz Valentín vodu nechrlí, len sa tak akosi začudovane pozerá na hustú sieť hadíc, čo robotníci rozložili v jeho okolí. Je to chladiaci systém, ktorý bude udržiavať ľadovú plochu pravdepodobne do konca februára.
Naposledy bolo toto klzisko v prevádzke počas zimnej sezóny 2010 – 2011. Vtedajšie komunálne voľby priniesli výmenu stráží na radnici a nové vedenie mesta začalo radikálne šetriť. Prestala sa kosiť verejná zeleň, Trenčania sa museli obísť bez mobilného klziska aj novoročného ohňostroja.
„Po komunálnych voľbách sa v plnej miere ukázala riziková zadlženosť mesta. Tá nedovoľovala nielen prevádzku ľadovej plochy, ale obmedzila aj mnoho ďalších služieb, o investíciách ani nehovoriac. Hoci je ešte stále potrebné pokračovať v úspešnom znižovaní dlhu, finančná situácia Trenčína dnes už umožňuje vrátiť sa aj k obľúbenej zimnej atrakcii, mobilnému klzisku, ale napríklad aj k novoročnému ohňostroju,“ povedala Erika Ságová, hovorkyňa Trenčína.
Oslovení obyvatelia mesta neskrývali radosť z tejto zimnej atrakcie, na ktorú už pomaly začali zabúdať. Ján Minárik vraví, že síce nekorčuľuje, ale pamätá si, koľko detí sa sem chodilo vyšantiť počas voľných dní.
„Bývalo to plné, hlavne popoludní, ľuďom to prinášalo radosť, hádam to tak bude aj tento rok,“ predpokladá Mária Červeňanová.
Podľa Alžbety Krasňanskej je to super, že Trenčín obnoví ľadovú plochu, pretože mnohým ľuďom chýbala. A verí, že sa to stane tradíciou a klzisko tu bude už každý rok. Mladší ľudia považujú za veľkú chybu, že sa vedenie mesta nepostaralo, aby klzisko fungovalo aj v čase najprísnejších úsporných opatrení.
„Päť rokov to tu nebolo, vraj kvôli peniazom, ale ja si skôr myslím, že pre nezáujem ľudí, čo majú možnosť o tom rozhodovať. Keby mali záujem, tak nájdu možnosti, aby to mohlo fungovať, napríklad nejakých sponzorov. Niekedy stačí len chcieť, nie je to vždy len o peniazoch,“ myslí si Ľubomír Krecháč.
Klzisko má tvar elipsy s plochou asi 320 štvorcových metrov. Naraz sa na nej môže korčuľovať okolo 60 ľudí. Ľadovú plochu kúpilo mesto v roku 2003 a vtedy za ňu zaplatilo päť miliónov korún, teda asi 170-tisíc eur. Za prevádzku počas jednej sezóny mesto zaplatí približne 20-tisíc eur. Po dlhej prestávke bolo potrebné opraviť kompresory a výmenník chladenia. V súčasnosti sú už práce na príprave ľadovej plochy tesne pred finišom, v utorok tu montovali umelé osvetlenie. Potom prídu na rad tlakové skúšky chladiaceho systému a ak bude všetko fungovať, ako má, ľadová plocha bude od decembra k dispozícii verejnosti. Ľudia sa tu budú môcť korčuľovať bezplatne každý deň od 10. do 21. hodiny.
V opačnej situácii sú obyvatelia Myjavy. Tu mali po minulé roky na námestí klzisko, ale s umelou ľadovou plochou. Tento rok ho mať nebudú. Ľudia stratili záujem. Pre dvoma rokmi to bola novinka, ktorá sa stretla s veľkých ohlasom, klzisko bolo navštevované a takmer stále plné. „Ďalší rok však návštevnosť klesla až o dve tretiny. Klzisko nebolo veľmi navštevované, ale služby okolo toho museli byť zabezpečené. Prevádzka stojí 8– až 10-tisíc eur, takže to nie je celkom lacná záležitosť. A pretože išlo o výrazný pokles, nevideli sme záujem ľudí, rozhodli sme sa dať tento rok pauzu, uvidíme, čo to urobí,“ dodal Marek Hrin, hovorca Myjavy.