Meškanie na úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá, ktorého súčasťou je aj Trenčín, sa stále zväčšuje. Najskôr mal byť hotový v lete 2015, potom na jar 2016, potom koncom novembra tohto roka. Namiesto hotového diela je však v Trenčíne stavenisko. Železnice sa za to Trenčanom ospravedlňujú a momentálne rokujú so stavebnými firmami o novom termíne.
„Železnice SR ako investor stavby konštatujú, že lehota na dokončenie tohto stavebného diela nebude dodržaná a viacero stavebných objektov zostáva nedokončených. ŽSR sa opätovne ospravedlňujú všetkým dotknutým obyvateľom Trenčína a okolia za dočasné obmedzenia súvisiace s realizáciou stavebného diela a zároveň si dovoľujú poprosiť o trpezlivosť a pochopenie pri dostavbe jednej z najväčších a najdôležitejších stavieb modernizácie železničného koridoru v Slovenskej republike,“ uviedla Martina Pavlíková, hovorkyňa ŽSR.
Celá modernizácia trate na úseku Trenčín – Zlatovce má podľa ŽSR vyše 570 prevádzkových súborov a stavebných objektov. Nie sú to len práce na samotnej železničnej trati, ale aj množstvo vyvolaných a súvisiacich investícií, podchody, podjazdy, križovatky, prístupové cesty.
Modernizácia trate svojím rozsahom a nevyhnutnými stavebnými postupmi zasiahla výraznú časť Trenčína, vrátane dopravy na pozemných komunikáciách. Za celú dobu histórie modernizácie železničných tratí nedošlo k takému výraznému zásahu do infraštruktúry mesta, ako v prípade Trenčína.
Najzložitejšou časťou modernizácie je výstavba nového železničného mosta cez Váh. Je dlhý takmer 350 metrov, jeho veľkú časť bude pokrývať polkruhová protihluková bariéra, takže bude pripomínať tunel, ibaže z priesvitného materiálu. Železnice zdôrazňujú, že výstavba tohto mosta patrí k doteraz najnáročnejším investičným akciám ŽSR z konštrukčného, technického, ale aj finančného hľadiska. Aj ten už mal byť pôvodne hotový, v súčasnosti sa však na ňom pracuje a jeho okolie je oploteným staveniskom. Pretože železničná trať vedie stredom mesta, Trenčanov tento stav vôbec neteší.
„Komplikuje nám to prevzatie starého mosta do nášho majetku. Tým, že sa to naťahuje, spôsobuje nám to problémy pri čerpaní eurofondov na rekonštrukciu starého železničného mosta. Chceli sme takto získať 6 miliónov eur na jeho premenu na zelený promenádny most, ale získanie príspevku z eurofondov je teraz ohrozené, asi sa nám to nepodarí,“ vraví Richard Rybníček, primátor Trenčína.
Starý most chce mesto získať do svojho majetku za symbolické jedno euro. Po rekonštrukcii by bol určený len pre peších a cyklistov, ktorí by sa tak pohodlne a bezpečne dostali na druhú stranu Váhu. Rieka rozdeľuje Trenčín na dve časti. Zatiaľ však po starom železničnom moste stále jazdia vlaky, a tak prevod vlastníctva nie je možný. A kým nie je majetkom mesta, nemôže radnica žiadať o príspevok z eurofondov.
Mesto plné stavenísk, blato, hluk a množstvo stavebných strojov už roky deprimuje Trenčanov. Správa o tom, že sa dokončenie modernizácie opäť odkladá, ich vôbec nepotešila.
„Také je Slovensko, všetko sa len odďaľuje a hľadajú sa výhovorky. Ľudí v Trenčíne to dosť poškodilo, veď mohla napríklad fungovať stará plaváreň, ktorú už dávno zbúrali. To bolo niečo, na čo mohol byť Trenčín pyšný,“ myslí si 22-ročný Andrej Hrdý z Novej Dubnice.
František Smatana (77) z Trenčína sa hnevá na to, že je celé mesto rozkopané, lebo to nerobí dobré meno Trenčínu a jeho obyvateľom to strpčuje život.
„Je to pre nás veľký hendikep, pretože musíme kadečo obchádzať, či už idete peši, alebo autom. Chodím s detským kočíkom akoby po stavenisku, na každom kroku je buď štrk, alebo blato. To nie je bohviečo na prechádzku,“ dodala 40-ročná Lucia Čibenková.