Spadnuté stromy začali odstraňovať v stredu, aby sa zistilo, ktoré hroby a ako veľmi sú poškodené. Správcom areálu je mesto Martin, ktoré chce dať urobiť podrobný prieskum stromov na cintoríne, aby predišlo podobným situáciám.
Na cintorín je žalostný pohľad. Nadvihnuté náhrobky, spadnuté pomníky, niektoré aj rozbité. Ľudia aj napriek zákazu chodia obzerať, v akom stave je hrob ich blízkych. Pilčíci včera rozpílili vyvrátené stromy a po malých kúskoch a konároch ich ručne odnášali.
Pretože cintorín je národnou pamiatkou, mechanizmy tam nemôžu. „Následne sa budú odstraňovať pne, ktoré nám teraz mráz nedovoľuje vykopať, lebo sú zamrznuté,“ povedal Pavol Pokrievka, konateľ firmy Climbtech.
Dva veľké stromy – lipa malolistá a smrek – sa tu zrútili počas piatkovej víchrice minulý týždeň. Dopadli na desiatky hrobov. Medzi poškodenými je aj hrobka Svetozára Hurbana Vajanského, pri ktorej rástol smrek. V lete bola obnovená, vyčistil sa travertínový obklad a spevnili špáry. Strom ju pri smršti nezasiahol priamo. "Spadol na opačnú stranu.
Koreňovým systémom vyvrátil travertínový obklad sokla hrobky," spresnila Adriana Reťkovská z Krajského pamiatkového úradu Žilina. Autorom Vajanského hrobky je architekt Dušan Jurkovič. Je zapísaná v pamiatkovom zozname 61 náhrobkov významných dejateľov, z ktorých ostatné našťastie neboli poškodené. V blízkosti Vajanského hrobu je pochovaná jeho matka Anička Jurkovičová-Hurbanová, známa slovenská herečka.
Na koreňoch vyvráteného smreka podľa ekológa a vedeckého pracovníka Botanickej záhrady UK Jána Topercera vidieť už dávnejšie odpílené hlavné koreňové nábehy z náveternej strany.
„To vážne narušilo statickú i dynamickú stabilitu stromu a v rozhodujúcej miere prispelo k jeho vyvráteniu vetrom,“ tvrdí Topercer. Korene mohli byť narušené pri obnove hrobky.
Víchrica poznačila dosť hrobov, ktoré nie sú pamiatkovo chránené. Výška škôd bude známa až po odstránení následkov kalamity. Z čoho mesto opravy zaplatí, nie je známe. "Spôsob financovania opráv na Národnom cintoríne ešte nie je uzatvorený a je predčasné o tom hovoriť, keď ešte nie sú vyčíslené samotné škody.
Momentálne pracujeme na vyčíslení a spustili sme aj komunikáciu s poisťovňami, keďže si uvedomujeme aj svoju zodpovednosť za prípadné škody na cudzom majetku," uviedla hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.
Samospráva tiež plánuje podrobný dendrologický prieskum stromov, ktoré sú na Národnom cintoríne. Dá zistiť aj stav koreňových systémov. Stromy, ktoré budú poškodené či napadnuté drevokaznými hubami, dá zrejme odstrániť.
Posledný dendrologický prieskum na Národnom cintoríne bol robený pred 12 rokmi. Smrek a lipa, ktoré počas kalamity spadli, v tom čase neboli vyhodnotené ako rizikové.
"Mesto Martin ako správca Národného cintorína zabezpečuje starostlivosť o dreviny v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom a ostatnými subjektmi, ktoré majú v správe hroby vybraných národných dejateľov.
Stromy sú pravidelne opiľované, orezávané, ošetrované a podľa potreby sa realizuje dendrologický prieskum," vysvetlila Kalmanová, ako sa starajú o areál. Radnica má teraz platné rozhodnutie na odstránenie niekoľkých poškodených drevín. „Budú vypílené, hneď ako to bude možné,“ dodala hovorkyňa.
Topercer zaslal mestu žiadosť, aby zmenilo prístup a starostlivosť o staré a veľké stromy. Tvrdí, že sa o ne oplatí starať odborne a netreba ich všetky rúbať. "Z atmosféry sťahujú a v sebe ukladajú neporovnateľne viac uhlíka ako mladé, malé jedince. Podobne sú na tom so zadržiavaním zrážok, produkciou kyslíka, vodných pár a tieňa.
Tým o niekoľko rádov účinnejšie ako mladé zlepšujú miestnu klímu a pomáhajú aj nám prispôsobiť sa jej gradujúcim globálnym a regionálnym zmenám," pripomenul Topercer.
Areál Národného cintorína je pamiatkovo chránený. Na jeho údržbu prispieva samospráva i štát. Rovnakou sumou, teda každý po 34-tisíc eur ročne. Štát môže sumu zvýšiť až na trojnásobok. Mesto je od marca v nútenej správe, čo vytvára špecifickú situáciu pre prípad, že bude chcieť riešiť opravy škôd na cintoríne.
„Mesto má platný rozpočet, v rámci ktorého sú vyčlenené aj finančné prostriedky na Národný cintorín. Momentálnu situáciu budeme určite riešiť aj s nútenou správkyňou,“ doplnila hovorkyňa Martina.
Pomôcť pri opravách chce aj martinské Slovenské komorné divadlo, v ktorého repertoári je divadelný sitkom o Národnom cintoríne. Plánujú odohrať mimoriadne predstavenie jeho prvej časti. „Výťažok venujeme na opravu poškodených hrobov,“ priblížil riaditeľ divadla František Výrostko.
Cintorín vznikol v 18. storočí, pôvodne ako mestský cintorín. V 19. storočí, keď sa stal Martin centrom slovenského kultúrneho i politického diania, tam začali pochovávať významných slovenských dejateľov. Je miestom posledného odpočinku asi 400 osobností. V roku 1967 bol Národný cintorín v Martine vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.