Budova sa nachádza v Kollárovej štvrti, ktorá bola v medzivojnovom období vychytenou milionárskou časťou Trenčína. Aj dnes je táto lokalita považovaná za lukratívnu, nachádza sa v širšom centre mesta. Dlhé roky slúžila ako internát pre žiačky strednej zdravotníckej školy. Po požiari, ktorý pred piatimi rokmi zničil strechu, je budova nevyužívaná. Počas hasenia sa poškodili plafóny a steny, celý objekt by potreboval opravu. Náklady na rekonštrukciu župa odhadla na 40-tisíc eur. Nakoniec internát aj s priľahlým pozemkom vyhlásila za prebytočný majetok a ponúkla ho na predaj za 620-tisíc eur. Nenašiel sa však záujemca, ktorý by bol ochotný toľko zaplatiť.
„Prišla iba jedna ponuka, a tá bola veľmi nízko pod hodnotu, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku. V žiadnom prípade nechceme predávať majetok samosprávneho kraja pod znaleckú hodnotu,“ zdôraznil trenčiansky župan Jaroslav Baška.
Budova, ktorá má strechu opravenú iba provizórne a päť rokov chátra, stráca na svojej hodnote. To Baška priznáva, ale zároveň pripomína, že cena pozemkov v tejto lokalite sa rokmi neznižuje, skôr naopak.
Bývalý internát má dve podlažia, suterén a podkrovie. Pri ňom je voľný pozemok, záhrada s plochou takmer 1 400 štvorcových metrov. Napriek tomu však trenčiansky realitný maklér Jozef Staník nepovažuje cenu, ktorú žiada župa, za reálnu.
„Je pravda, že sa nachádza v centre, ale budú sa tam musieť robiť rozsiahle úpravy, možno dokonca aj sanácia budovy, takže to určite nemá hodnotu 600-tisíc eur. Odhadoval by som ju približne na 350-tisíc eur. Reálna trhová cena pozemku je okolo 120 eur za štvorcový meter plus niečo za samotnú budovu. Vychádzam z toho, čo my reálne predávame v okolí tejto nehnuteľnosti,“ dodal realitný maklér.
Štefan Škultéty, poslanec krajského zastupiteľstva a primátor Trenčianskych Teplíc, vraví, že nehnuteľnosť je za cenu nad 600-tisíc eur nepredajná. Podľa jeho názoru by župa mala uprednostniť metódu holandskej dražby, teda znižovať cenu dovtedy, kým sa nenájde kupec. „Peniaze, ktoré by sme predajom získali, mohli by sme investovať do nášho funkčného majetku. Takto každý rok strácame, lebo budova chátra, a za chvíľu sa dostaneme do situácie, že akákoľvek cena bude pre nás akceptovateľná,“ argumentuje Škultéty.
Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja nechce ani počuť o nižšej cene, ako je znalecká. Keďže sa kupec doteraz nenašiel, hľadá iné využitie. Do bývalého internátu by sa mohla nasťahovať niektorá z inštitúcií, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, napríklad Trenčianske múzeum. Veľký pozemok, ktorý je pri budove, by sa predal samostatne, a z týchto peňazí by župa potom mohla zaplatiť rekonštrukciu.
Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea, by takéto sťahovanie privítal. V súčasnosti múzeum sídli v historickej budove na Mierovom námestí, kde bolo až do roku 1922 sídlo dávnej župy. Dom je majetkom mesta, samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea má priestory v prenájme.
"Boli by sme v budove, ktorá je vo vlastníctve kraja, a tak by bolo pre nás jednoduchšie a výhodnejšie investovať napríklad do vykurovania, výmeny okien či do celkovej údržby.
Priestory by boli síce menšie, ale v tomto objekte by sa nachádzali len kancelárie a odborní zamestnanci. Väčšina depozitov by bola presunutá do centrálneho depozitu v Novom Meste nad Váhom," plánuje riaditeľ múzea.