Od známeho lesníka by sme možno dostali vianočný stromček, na ktorý už sme mali nachystané ligotavé gule. Mama by sa zvŕtala v kuchyni, kde jej spotrebiče Eta uľahčovali pečenie vianočných cukroviniek, a otec by si v duchu predstavoval, ako bude zase stáť v rade na vianočného kapra – ryby predávali z kadí na trhoviskách a pred obchodmi. A deti by snívali o darčekoch.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Ako to vtedy vyzeralo v domácnostiach, ktoré sa pripravovali na ich príchod? Starší nábytok z 50. rokov začala dopĺňať nová módna vlna jednoduchého nábytku s čistými líniami a tvarmi. „Tí, čo si zariaďovali bývanie v tomto období, už mali moderný nábytok,“ hovorí Lucia Duchoňová zo Západoslovenského múzea v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja. Vytvorili tu modelovú izbu zo 60. rokov, pri ktorej sa mnoho ľudí vracia v spomienkach k prežitým Vianociam. Pre výstavu si však múzeum vypomohlo najmä nábytkom z predchádzajúcej dekády, nakoľko ho malo v depozitoch.
Rodina oddychovala na čalúnenom gauči a minimalistických kreslách, sústredených okolo stola ako lupene kvetov. V knižnici boli starostlivo uložené zväzky kníh, vo vitrínach boli naaranžované sklenené poháre. Spoločníkom bolo najmä rádio. Najlepšie v kombinácii s gramofónom, na ktorom si mohli ľudia púšťať obľúbené platne. V polovici šesťdesiatych rokov to už boli stereoprijímače. V mnohých domácnostiach už blikali televízne obrazovky, buď prijímačov z Tesly, alebo dovezené zo ZSSR, napríklad našský Mánes či sovietsky Rubín.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Na stenách viseli zarámované fotografie a tiež vyšívané obrazy, ktoré šikovné gazdiné často vytvárali samy. Kde-tu sa nachádzali gýčové sošky zvierat, ktoré boli v tej dobe veľkým hitom. Počas Vianoc pribudol v obývačke vianočný stromček. Samozrejme, živý. Umelé sa objavili neskôr, asi v 80. rokoch.
„V tomto období dochádza k sťahovaniu ľudí z vidieka do miest. Mení sa životný štýl a ľudia túžia po modernom,“ rozpráva Duchoňová. V tomto duchu zdobia aj stromček, na ktorom sa objavujú farebné sklenené gule. „V 60. rokoch ich vyrábali v Jablonci nad Nisou, odkiaľ putovali do celého sveta.“
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Na vetvičky sa vešali vianočné čokoládové kolekcie, ktoré dostávali zamestnanci niektorých podnikov. Začínajú sa objavovať aj fondánové salónky. „V niektorých domácnostiach si cukrovinky vyrábali sami. Deti ich potom balili do jemného papiera s nastrihanými koncami a následne do farebného lesklého staniolu,“ približuje Duchoňová. Improvizovať však mohli s kockami cukru, so zápalkovými škatuľkami či s orechmi.
Súčasťou vianočnej výzdoby boli ozdobné reťaze, ktoré sa obtáčali okolo stromčeka. Vianočnú atmosféru dotváralo svetlo sviečok, ktoré sa na vetvičky pripevnili kovovými štipcami. „Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa začínajú objavovať aj svetelné pestrofarebné reťaze. Svetielka mali tvar lampášikov, hviezdičiek či stromčekov,“ rozpráva pracovníčka múzea. Pripomína, že takto nemusel vyzerať každý stromček. Na vidieku ho mohli zdobiť aj dekorácie zo slamy či šúpolia.
Foto: Rodinný archív H. M.
„V 60. rokoch nastáva politické uvoľnenie. Ožíva duchovný rozmer Vianoc, ktorý bol predtým zatláčaný do úzadia,“ podotýka kurátorka výstavy. Pod stromčekom si ľudia rozkladali papierové betlehemy, z rádií zaznievali vianočné koledy. Nielen na dedinách, ale aj v mestách sa chodilo na polnočnú omšu, veď po oteplení politickej atmosféry sa mohlo náboženstvo vyučovať aj v školách. Do módy prišli bítové omše, ktoré boli populárne medzi mladými.
Vianoce boli prezentované ako sviatky hojnosti a konzumu, ľudia si chceli dopriať. V obchodoch bola pestrejšia ponuka ako zvyčajne. Vianočná tematika sa premietala aj do výkladov. Na ich aranžmáne si dávali záležať. V zásade však bol tovaru nedostatok, ľudia preň museli stáť v dlhých radoch. Symbolom Vianoc v tomto období bolo ovocie – pomaranče, mandarínky a banány.
Hojnosť sa odrážala najmä na prestretom štedrovečernom stole. Gazdiné vyťahovali jedálenské servisy pre špeciálne príležitosti. Na stole sa postupne udomácňovala kombinácia, ktorá pretrvala až dodnes – vyprážaná ryba a zemiakový majonézový šalát. Tieto jedlá sa podľa etnologičky Kataríny Nádaskej začali podávať až po druhej svetovej vojne.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Ako pripomína Duchoňová, v predošlej dekáde prevládali skôr polievky a kaše, typické pre jednotlivé regióny. „Samozrejme, bolo aj napečené. Servírovali sa kysnuté záviny bohato plnené orechovou, makovou i tvarohovou plnkou. Piekli sa najmä medvedie labky a vanilkové rožteky. Medovníky prišli až neskôr,“ vymenováva pracovníčka múzea. Rozvoniavala aj bábovka či vianočka.
Novinkou v domácnostiach boli televízory, ktoré pomaly začali ovplyvňovať trávenie sviatočného obdobia. „Vianocami ešte stále sprevádzali rádiá, kde vyhrávali aj vianočné koledy,“ približuje Duchoňová. Sviatky si ľudia spestrovali čítaním kníh a spoločenskými hrami či kartami,“ približuje kurátorka výstavy.