Historická budova Prachárne, ktorej názov je odvodený od jej niekdajšej funkcie ako skladu pušného prachu a materiálu na výrobu delových gúľ, stojí v dotyku Trojičného námestia. Národná kultúrna pamiatka vo vlastníctve mesta je však osem rokov prázdna. Bývalý nájomník po sebe zanechal dlžobu 70-tisíc eur, ktoré už mesto neuvidí, a zdevastovaný objekt. Zvyšok vyrabovali bezdomovci.
V minulosti sa mesto pokúšalo Pracháreň predať a neskôr prenajať, no bezúspešne. Ako s budovou naloží, nie je dodnes rozhodnuté. Radnica v apríli tohto roku vyhlásila, že ju prenajme tomu, kto vo verejnej súťaži predloží „najvhodnejší podnikateľský zámer na využitie nehnuteľnosti“.
O osude budovy treba rozhodnúť čo najskôr
Súťaž napokon vyhlásená nebola. Podľa hovorcu radnice Pavla Tomašoviča sú dôvodom rozdielne názory na to, ako s budovou naložiť, či ju predať, alebo dlhodobo prenajať. Zámer sa podľa neho zastavil v majetkovej komisii.
„Primátor rozhodne chce, aby do jari padlo konečné rozhodnutie,“ povedal Tomašovič. Aj keď je budova prázdna a postupne chátra, statika by nemala byť ohrozená, pretože ju mesto v prvej polovici 90. rokov 20. storočia rekonštruovalo.
Podľa viceprimátora Tibora Pekarčíka (iniciatíva Lepšia Trnava) by bolo lepšie, ak by Pracháreň zostala v majetku mesta. „Treba vymyslieť model, ako by to mohlo fungovať, a to je kameň úrazu. Neviem si predstaviť investora, ktorý zainvestuje do budovy, zhodnotí ju, rozbehne prevádzku a tá budova nebude jeho,“ hovorí viceprimátor.
Situácia podľa neho nie je jednoduchá, už sa ňou zaoberali viackrát. Pekarčík podotkol, že chcú vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá bude hľadať vyhovujúce riešenie. „Možností využitia budovy nie je až tak veľa. Nápady sú rôzne, ale závisia napríklad aj od možností parkovania v okolí. Mohla by tu byť reštaurácia, kaviareň a podobne,“ hovorí viceprimátor.
Poslanec Rastislav Mráz, predseda poslaneckého klubu KDH, vidí problém inde. „Primátor síce niekoľkokrát nadhodil otázku, čo spravíme s budovou, ale konkrétny návrh neprišiel,“ konštatuje Mráz. Žiadny materiál dosiaľ spracovaný nebol a to podľa neho nie je úlohou poslancov.
Ako výhodnejší sa podľa neho na prvý pohľad javí dlhodobý prenájom formou koncesie. Majetok by tak zostal zachovaný aj do budúcnosti a mesto by zároveň malo akýsi patronát nad tým, čo sa s budovou deje.
„Ak tu však chceme veľké investície ako parkovacie domy v centre mesta alebo športovú halu, tak je načase sa zamyslieť, či tento majetok potrebujeme. Či nie je lepšie ho predať a z tých peňazí zaobstarať iné nehnuteľnosti, ktoré mesto lepšie využije pre svoje potreby,“ podotýka Mráz s tým, že o osude budovy by sa malo rozhodnúť čo najskôr. Pokiaľ by si mesto budovu ponechalo vo svojom majetku, malo by sa podľa poslanca vymedziť, aké činnosti tam mať nechce.
Investor musí rešpektovať pamiatkarov
Prípadný investor musí počítať s tým, že budova je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá sa navyše nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii. Rešpektovať preto musí požiadavky pamiatkarov.
O budove a možnostiach jej rekonštrukcie sa už na trnavskom krajskom pamiatkovom úrade (KPÚ) informovalo niekoľko záujemcov. „V priebehu uplynulých dvoch rokov prebehlo v tejto súvislosti viacero stretnutí,“ povedal Milan Kazimír, zástupca riaditeľky KPÚ v Trnave. Kto sa na budovu pýtal, konkretizovať nechcel.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Pamiatkovo chránená je celá budova, ktorá vznikla postupným splynutím dvoch pôvodne stredovekých objektov. Jej predná časť s historickou fasádou je orientovaná k Trojičnému námestiu a zadná časť, ktorá pôsobí ako novostavba, sa ťahá do Radlinského ulice. „Najstaršia časť sa nachádza v krídle na Radlinského ulici. Sú to pozostatky donedávna pôvodného prízemného domu z 13. storočia. Ide o takzvané škárované domy, ktoré sú najstaršími murovanými stavbami v Trnave,“ približuje históriu budovy Kazimír.
Ako vysvetľuje, škárovaný dom mal špecifickú úpravu tehlového muriva. Išlo o pohľadové murivo, ktoré bolo precízne škárované, aby vyzeralo ako upravená stena aj bez omietky. Takýchto domov bolo v meste výskumami zistených do 40.
„V rámci Slovenska nebol zistený takýto súbor stredovekých objektov z tohto obdobia mimo Trnavy. Špecifické je to tým, že na rozdiel od iných významných slovenských miest, ktoré majú stredoveké murivá kamenné, Trnava je budovaná z tehly, keďže tu neboli zdroje kameňa,“ podotýka Kazimír.
Dom delových gúľ
Predná časť budovy na Trojičnom námestí je o niečo mladšia. „V 14. storočí tu postupne vyrástol gotický meštiansky dom. Starší objekt na Radlinského ulici sa neskôr stal jeho podružným krídlom,“ dopĺňa pamiatkar. Objekt prešiel zložitým stavebným vývojom, pričom sa rozrástol až do dnešnej podoby. Najvýznamnejšie ho zasiahla renesančná a baroková prestavba. Vtedy nešlo o typický meštiansky dom s obytnou funkciou. „Budova je známa pod názvom Pracháreň, patrila mestu a v období tureckých vojen slúžila ako sklad pušného prachu, materiálu na výrobu delových gúľ a na skladovanie munície,“ hovorí zástupca riaditeľky KPÚ. Viac o jej využití by podľa pamiatkara prezradili hlbšie archívne výskumy.
Výraz, ktorý dala budove prestavba z prvej polovice 90. rokov 20. storočia, je už dnes podľa jeho slov prekonaný. „Prípadnou rekonštrukciou by sa to malo zmeniť. Na rokovaniach o to prejavili záujem aj samotní potenciálni investori,“ dodáva na záver Kazimír. Zmena by sa mohla dotknúť napríklad preskleného točitého schodiska či historickej časti, ktorá má po nadstavbe a prefasádovaní charakter novostavby.