Viaceré trnavské ulice vydávajú svedectvá o dávnej histórii mesta. Hlavná, Kapitulská, Štefánikova, Hollého, Námestie Konštancie či okolie Baziliky sv. Mikuláša. Niektoré výskumy súvisia s plánovanou výstavbou. Tie, na ktorých sa podieľajú archeológovia z Trnavskej univerzity, sa rozbehli s víziou mesta odkryť a prezentovať stredovekú Trnavu.
Práce priamo v teréne sú pre nízke teploty prerušené. „Momentálne spracovávame výsledky archeologických výskumov z minulého roka. Naši študenti sa učia kresliť nálezy, ktoré sme počas nich objavili,“ prezrádza archeológ Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie na Trnavskej univerzite.
Katedra má v súčasnosti rozbehnuté tri výskumy. „Spolu s mestom pracujeme na tretej etape výskumu v lokalite bývalej Dolnej brány na Hlavnej ulici. Momentálne mesto rokuje o podobe jej prezentácie,“ hovorí Hrnčiarik. Archeológom sa podarilo odkryť pozostatky takzvanej Dolnej brány, ktorá mala charakter veže a ktorej vznik je datovaný do konca 13. storočia.
Cesta k veži viedla cez predbránie tvorené systémom niekoľkých brán s celkovou dĺžkou asi 16 metrov. Súčasťou jednej z nich bol aj kolískový padací most, ktorý sa podarilo zachytiť. Na čele prebránia stál barbakan, ktorého úlohou bolo posilnenie obrany mesta. V mieste Dolnej brány identifikovali aj najstaršiu datovanú cestu z 13. storočia s vyjazdenými koľajami po kočoch.
Ďalší výskum pokračuje v priestoroch bývalého gymnázia na Hollého ulici. „Objavili sme tu jedinečnú barokovú studňu. Postupne zisťujeme, že podobná sa nenašla ani v Bratislave či Nitre,“ podotýka archeológ s tým, že studňa by mala byť prezentovaná aj verejnosti.
Dlho sa podľa neho nevedelo, aká bola v tejto časti skutočná zástavba. „Predpokladalo sa, že tam boli záhrady, možno hospodárske budovy. No vlani sa nám tu podarilo odkryť pôdorys domu z konca 13. storočia. Ide o prvé murované domy na území mesta, ktoré patrili skôr bohatším mešťanom. Máme ich v meste niekoľko, ale v tejto časti je to ojedinelé,“ pripomína Hrnčiarik.
Niekoľko sezón prebieha výskum pri Bazilike sv. Mikuláša. V roku 2008 tu narazili na kostnicu, ktorá bola súčasťou dvojpodlažnej rotundy s vnútorným polomerom 6,5 metra a hĺbkou približne šesť metrov. Nad zemou ju dopĺňala kaplnka. V tejto lokalite bol kedysi aj cintorín.
Neskôr tu narazili aj na ohradný múr asi z druhej polovice 13. storočia, s ktorým sa tam vôbec nepočítalo. „Vlani sa nám podarilo datovať kosti zo spodnej vrstvy, ktorá pochádza z obdobia vzniku kostnice, do roku 1250 až 1260. To dokazuje, že lokalita bola, aj keď nepriamo, zasiahnutá mongolskými vpádmi,“ vysvetľuje archeológ.
Trnavská univerzita sa zapojila aj do záchranného výskumu pri Kostole sv. Jakuba na Námestí Konštancie pri Bernolákovej bráne, ktorý je známy ako františkánsky kostol. Mesto tu obnovilo poslednú časť starého chodníka, ktorý vedie popri sakrálnej pamiatke.
Aj na tomto mieste sa našlo viacero murív z druhej polovice 13. storočia. Georadar tu tiež naznačil existenciu kruhovej stavby. „Pokojne by to mohol byť druhý karner, keďže v tejto časti sa v tomto období nachádzala samostatná dedina. Vo výskume by sme chceli pokračovať, preto sme sa zapojili do výberového konania,“ povedal Hrnčiarik.
Aj s výsledkami práce archeológov sa môže verejnosť zoznámiť na dni otvorených dverí, ktorý bude v stredu (25. januára) na pôde Trnavskej univerzity. Filozofická fakulta ponúka počas celého dňa sériu vedecko-popularizačných prednášok z rôznych oblastí, ktorým sa tunajší odborníci venujú. „Deň otvorených dverí nie je určený len pre záujemcov o štúdium, ale aj pre širokú verejnosť. Cieľom je ukázať, že nerobíme len ,suchú‘ vedu. Videá z prednášok budú neskôr dostupné aj na internete,“ hovorí Hrnčiarik.
Prednášky jednotlivých odborníkov priblížia, či nosil stredoveký rytier „trenky“, skutočný život gladiátora alebo prečo sa nám páči to, čo sa nám páči. V ďalších prednáškach sa budú venovať extrémizmu, ktorý rezonuje aj v súčasnej politike, a tiež latinčine, ktorú používame a ani si to neuvedomujeme. Prvá prednáška sa začne na pôde univerzity od 9.30 h, posledná je na programe o 17.55 h.