„Verím, že okresný úrad náš plán prác bezodkladne schváli, aby sme mohli čo najrýchlejšie začať," vyhlásil. Do konca februára chce MŽP vyhlásiť verejné obstarávanie, pričom tento proces bude trvať asi trištvrte roka. Odhadované náklady na odstránenie skládky predstavujú zhruba 30 miliónov eur, pričom sanáciu chce ministerstvo financovať z európskych fondov s 15-percentnou spoluúčasťou štátu. Konečná cena však podľa Sólymosa závisí od procesu verejného obstarávania.
Obyvateľov Vrakune minister uistil, že zbaviť sa tejto starej environmentálnej záťaže je prioritou MŽP. „Situáciu berieme vážne a uvedomujeme si, že čas nás súri. No nemôžeme porušovať zákon, ani ponúkať narýchlo ušité riešenia. Ide o komplikovaný projekt. Zložité a ťažké veci sa nedajú riešiť rýchlo a hneď,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Vybrali lacnejšiu metódu
Ako informovala generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov MŽP Vlasta Jánová, na sanáciu skládky vybrali metódu enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.
„Je to dokonalé uzavretie skládky do nepriepustného obalu," povedala. Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 m hlbokú a 80 cm širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
„Bude tam sieť čerpacích vrtov a voda sa bude čistiť v čističkách odpadových vôd," vysvetlila Jánová. Uviedla tiež dôvody, prečo sa MŽP rozhodlo skládku zaizolovať v podzemí, a nie odstrániť. Prvý dôvod je finančný, keďže odstránenie vrakunskej skládky by podľa Jánovej stálo asi 115 miliónov eur.
„Nemáme ani kapacitu nejakej existujúcej skládky nebezpečného odpadu, ktorá by poňala také množstvo toxického odpadu, nehovoriac o transporte obrovského množstva kontaminovaného materiálu, ktorého je asi 270-tisíc kubíkov," menovala ďalšie dôvody.
Jánová odhaduje, že sanácia skládky by mohla byť ukončená do konca roku 2021. Životnosť enkapsuláciu sa predpokladá na asi 100 rokov. Podzemné vody by sa mali podľa Jánovej zbaviť kontaminácie asi za desať rokov. „Keď uzavrieme zdroj kontaminácie, ktorý stále dotuje podzemnú vodu, tak koncentrácia kontaminácie sa bude postupne znižovať. Pomôže tomu aj sanačné čerpanie," uviedla a dodala, že problém zhoršilo aj používanie podzemnej vody na polievanie priľahlých záhrad napriek zákazu, čím ľudia zaniesli kontamináciu z hĺbky šesť metrov aj do svojej pôdy. „Z pôdy sa to bude dažďom vymývať aj desiatky rokov," uzavrela.
Skládka vo Vrakuni
Chemická skládka sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava – Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V období rokov 1966–1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc metrov kubických odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad. Prieskum zistil, že skládka obsahuje veľké množstvo znečisťujúcich látok, ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén. Vrakuňa preto vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.