Kopor si úlohu starejšieho na svadbách vyskúšal už viac ako štyristokrát. Ako hovorí, po tristom pozvaní to prestal rátať. S jazykom vraj vedel narábať, len čo prišiel na svet, jeho mama mu hovorievala, že urečnený bol už v pôrodnici. „Úlohu starejšieho som si prvý raz vyskúšal hneď po vojne, keď som mal dvadsaťjeden rokov. Požiadal ma o to kamarát. Rodina a priatelia mi zohnali staré texty od starejších z Hriňovej, Detvy a okolia a tie som sa postupne naučil,“ rozpráva Kopor, ktorý si vyskúšal aj prácu za mikrofónom v rozhlase, no v súčasnosti sa stará o svojich zdravotne ťažko postihnutých rodičov.
Starejším v Hriňovej aj v Prahe
Večne usmiaty Hriňovčan sa však neuspokojil len s textami v podobe, ako ich spoznal. Začal vytvárať ďalšie a naučil sa ich používať vo veršoch. „Je to dar od Boha, s ktorým sa snažím narábať najlepšie ako viem,“ pripomína. Oblečený v hriňovskom kroji vyprevádza mladomanželov na spoločnú púť životom už nielen v Hriňovej a okolí, ale po celom Slovensku, dokonca aj v zahraničí. Starejšieho už robil v Prahe, Bratislave, Košiciach a v desiatkach ďalších miest a obcí. Ak ho rodina o to požiadala, obliekol si aj oblek, no ako sám hovorí, v ňom sa cíti ako vo zvieracej kazajke. Vo svojej koži je na svadbách len v hriňovskom kroji. Na vlastnej svadbe však Kopor ešte nebol. Stále je slobodný. „Keď sa ma moja mama pýtala, kedy sa ožením, odpovedal som jej, že aby sa nehnevala, no mne už tie svadby lezú na nervy,“ hovorí žartovne.
Čo svadba, to osud, ale aj iné zážitky a príbehy. „Niekedy mám chuť napísať knihu zážitkov zo starejšovania. Veru by bolo o čom,“ podotýka. Svadby sú plné zábavy, úsmevov, no niekedy aj pikantnejších zážitkov. Na jeden taký nikdy nezabudne. „Bol som na svadbe vo Zvolene. Mladý zať a nevesta sa mali zjavne radi, no ich rodiny už menej. Jedna strana bola bohatšia, druhá chudobnejšia. Vidieť to bolo aj na svadobnom stole. V jednej polovici, kde bol svadobný otec podnikateľ, boli na stole drahé koňaky a exkluzívnejšie pochutiny. Na druhej strane stola bola domáca rožovka, sucháre a klokočská minerálna voda. Nepáčilo sa mi to, a tak som si povedal, že s tým musím niečo urobiť. Pred príchodom svadobných hostí do sály som preto vymenil poháre nevesty a ženícha, ktorí si tak sadli opačne, ako mali. A keďže na strane, kde sedeli oni, mali sedieť aj ich príbuzní, vymenil som im strany. Tí chudobní pili metaxu, bohatí rožovku a jedli sucháre. Ale ako mi potom vynadala svadobná mama, manželka pána podnikateľa…“ opisuje jeden zo zážitkov.
Cez rozprávky ku Kronerovi
Nie je však taká svadba, aby sa počas nej hosťom neprihovoril aj ako Jozef Kroner. Pri odobierke používa samozrejme svoj hlas, no v rámci zábavy počas veselia rád pozve medzi hostí aj herca, ktorého tak rád imituje. Ako sa k tomu dostal? „Ešte ako chlapcovi mi otec v nedeľu čítaval rozprávky od Pavla Dobšinského. Keď ho to omrzelo, púšťal mi rádio v čase, keď bývali nedeľné rozprávky. Tie zvykli nahovoriť Karol Machata a práve Jozef Kroner.“ Martin Kronerov hlas začal napodobňovať. „Už na základnej škole mi to celkom išlo a zdokonalil som sa v tom na strednej a potom na vojenčine, kde som už robil po večeroch estrádne programy. Kronerovým hlasom som napríklad rozprával vtipy,“ spomína.
Naučil sa však imitovať aj ďalšie známe osobnosti. Karola Polláka, Karla Gotta, Vladimíra Mečiara, Magdu Pavelekovú, Miloša Zemana a mnohých ďalších. Dokonca aj bežných ľudí zo svojho okolia, ktorí majú špecifický hlas. Imitovanie Jozefa Kronera však považuje za niečo mimoriadne.
Vždy ho obdivoval aj bude. Raz sa dokonca s umelcom aj stretol, no nepriznal sa mu, že ho vie napodobniť. „Vždy som ho vnímal ako človeka, ktorý v sebe nosí pokoru, úprimnosť, lásku a človečinu,“ zdôrazňuje Kopor. S umelcovou dcérou Zuzkou Kronerovou sa stretol tiež. Bolo to v Kraľovanoch, kde odhaľovali bustu Jozefa Kronera a Kopora, už ako známeho imitátora hereckej legendy, tam pozvali tiež. Predniesol verše po „kronerovsky“ a všetci prítomní sa nestačili čudovať. Pochválila ho aj umelcova dcéra.
Aj keď mnoho ľudí Kopora s Jozefom Kronerom porovnáva, nespyšnel. Skromne hovorí, že umelcovi nesiaha nieže po päty, ale ani po podošvy. Kopora vďaka zafarbeniu jeho hlasu, no aj schopnosti imitovať iných, pozývajú nielen na svadby, ale aj rôzne spoločenské udalosti, folklórne slávnosti či plesy. „Po žiadnej sláve netúžim. To, čo robím, vychádza z mojej podstaty. Mne úplne stačí to, keď úsmev, radosť a humor viem preniesť na iných. Keď viem človeka rozosmiať. Dar, ktorý som dostal do vienka, vnímam ako poslanie, a tak to aj zostane,“ dodal sympatický Hriňovčan.