Ako žiť s holubmi v mieri v jednom meste? Zamedziť prístup a nekŕmiť

Kým svetové metropoly bojujú s holubmi, ktoré ničia pamiatky, naše samosprávy problémy nehlásia. Odborníci tvrdia, že v súčasnosti sú problémom najmä menších miest. Ochranári vyzývajú ľudí, aby si zabezpečili obydlia a holubov neprikrmovali.

25.02.2017 16:00
Holuby Foto: ,
Holuby v meste.
debata (10)

V uplynulých dňoch sa v médiách objavila správa, že v španielskej Barcelone budú holubov kŕmiť kukuricou s prídavkom špeciálnej antikoncepcie. Počet holubov chcú už v prvom roku znížiť o 20 percent. Túto metódu použili napríklad aj v talianskom Janove či rakúskom Linci, ale aj v Bratislave.

V súčasnosti však hlavné mesto žiadne špeciálne kroky nepodniká a premnoženie holubov nezaznamenalo. Na portáli Odkaz pre starostu sme za uplynulý rok našli pre Bratislavu osem podnetov v súvislosti s heslom „holub“. „V starších materiáloch sa uvádza, že na území hlavného mesta sa populácia týchto vtákov vyskytuje v tisícoch (35 až 45-tisíc). Za posledné dve desaťročia sa počty znížili. Bol to výsledok opráv bytových objektov, najmä povalových priestorov, opravy striech, ako aj zasklievania balkónov a lodžií, z ktorých tieto jedince boli vytlačené,“ povedala Iveta Kešeľáková z bratislavského magistrátu.

Jedným z nástrojov regulácie holubov je eliminovať možnosti pre ich hniezdenie. „Znamená to nedovoliť holubom obsadiť budovy, povaly, balkóny či výklenky. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rast populácie, je kvalita a množstvo potravy. Potrebné je teda obmedziť kŕmenie holubov obyvateľmi,“ dodala s tým, že v prípade problému s holubmi mimo verejných priestranstiev sa treba obracať na správcu nehnuteľnosti.

Holuby v Európe

V Európe sa vyskytuje niekoľko druhov holubov, ktoré patria do dvoch rodov. Sú to holuby a hrdličky. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú: hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák, holub plúžik a samozrejme dobre známe divo žijúce mestské populácie domácich alebo poštových holubov. Všetky vymenované holuby a hrdličky, okrem mestských holubov, patria medzi zákonom chránené vtáky.

Zdroj: Ján Gúgh, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko

Aj mestá Trnava, Banská Bystrica a Košice sa zhodujú, že príliš veľký počet holubov ich v súčasnosti netrápi. Vtáčia antikoncepcia je pre ne novinkou. „Nedisponujeme relevantnou štúdiou o počte holubov na území mesta. Za posledné dva roky na to neevidujeme ani podnety či sťažnosti,“ potvrdila hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Sekerešová. Znižovanie počtu holubov riešia preventívne od roku 2012. „Odvtedy sa každý druhý rok prostredníctvom zazmluvnenej spoločnosti zabezpečil odchyt približne 800 kusov,“ dodala hovorkyňa.

Problém s mestskými holubmi nemajú v súčasnosti ani Košice. „Ak dôjde k ich premnoženiu, ktoré je potvrdené monitoringom početnosti, až vtedy môže nasledovať znižovanie ich stavov,“ reagovala hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová. Ľudia sa na zvýšený výskyt holubov nesťažujú. Ani v nedávnej minulosti nemusela samospráva riešiť túto problematiku.

Trnava je na tom podobne. V posledných rokoch tam taktiež nerobili väčšie zásahy na znižovanie počtu holubov. „Pred niekoľkými rokmi vyzvalo mesto vlastníkov nehnuteľností hlavne v centre mesta na úpravu strešných krytín tak, aby nevytvárali možnosť zakladania hniezd. Ďalší postup v prípade premnoženia holubov budeme konzultovať s odborníkmi a nadriadenými orgánmi,“ doplnil hovorca mesta Pavol Tomašovič.

Odchyt holubov nie je definitívne riešenie

Naopak Daniel Haraba z občianskeho združenia Divé krídla tvrdí, že problém sa ťahá už desiatky rokov. S odchytom mestských holubov má bohaté skúsenosti. „Ide o dlhodobý jav, v posledných piatich rokoch sa premnožené holuby objavujú aj v menších mestách,“ približuje. Najviac sa to týka strednej a južnej časti Slovenska, na severe to nie je až také vypuklé.

„Problém nastáva najmä vtedy, ak sa holuby premnožia nad únosnú mieru, keď si ľudia začnú všímať vonkajšie prejavy, najmä znečistené mesto. Matematický prepočet na to neexistuje,“ hovorí Haraba. V mestách sa im darí, pretože tu majú dostatok potravy a zároveň nemajú prirodzeného nepriateľa. Do roka tak môže mať jeden pár za priaznivých okolností až šesť mláďat.

O vtáčej antikoncepcii už počul. „Je to síce jedno z riešení, no prejaví sa až po niekoľkých rokoch. V podstate sa tým len spomalí nárast populácie.“ Myslí si, že to môže byť aj finančne náročné. „Neviem, akým systémom presne funguje vtáčia antikoncepcia, ale zrejme ju treba podávať dlhodobo. Pri spotrebe potravy, akú holuby majú, to nebude určite lacné riešenie,“ podotýka Haraba.

Holuby v centre Bratislavy.
Bratislava, holuby Holuby v centre Bratislavy.

Jediným spôsobom, ako znížiť počet holubov v krátkom čase, je ich odchyt. Nie je to však definitívne riešenie. „Treba sa tomu venovať pravidelne, dá sa to prirovnať ku koseniu trávy v meste,“ približuje Haraba. Odchyt sa robí ako prevencia, aby sa holuby nepremnožili alebo na redukciu populácie na prijateľnú úroveň, ak sa predsa len premnožia.

Existujú dve možnosti odchytu, na voľnom priestranstve do živolovných pascí alebo na nocoviskách. Pasce sú pletivové voliéry s veľkosťou 2×2×1 meter, ktoré umožňujú vtákom vstup dnu, no späť už nie. „Umiestňujú sa na výškových budovách s rovnou strechou tak, aby na ne prelietavajúce holuby videli,“ vysvetľuje odborník. Dovnútra ich lákajú na potravu.

Odchyt môže prebehnúť aj na miestach, kde mestské holuby nocujú. Využívajú na to najmä staré opustené budovy či kostolné veže. „Najskôr sa zatvoria všetky výletové otvory a vo vnútri sa potom chytajú do sietí,“ opisuje Haraba s tým, že odchyt môže robiť len ten, kto má všetky potrebné oficiálne povolenia.

Odchytené vtáky prezerajú veterinári. Choré podľa Harabu humánne utratia, zdravé vypustia v 150 až 200 kilometrov vzdialených lokalitách. „Ide o územia, ktoré sa charakterom a štruktúrou líšia od mestského prostredia. Nepriaznivejšie podmienky spolu s prirodzenými nepriateľmi sa tak postarajú o ich redukciu,“ hovorí špecialista na odchyt.

Vypustené holuby sa len zriedka dokážu vrátiť do mesta, kde ich odchytili. Podľa odborníka nemajú na to potrebnú genetickú výbavu. „Presvedčili sme sa o tom, keď sme ich označili farebnými krúžkami a sledovali, či sa vrátia. Bolo to len pár výnimiek.“

Aj holuby chráni zákon

Podnety na výskyt holubov a možnosti ich likvidácie eviduje aj Štátna veterinárna a potravinová správa. Zuzana Büchlerová však upozornila, že zvieratá aj holuby je možné humánne usmrtiť povoleným spôsobom iba pre „primeraný dôvod“, ktorým je napríklad potvrdené podozrenie, „že zvieratá z kŕdľa sú nakazené ochorením prenosným na ľudí a na zvieratá,“ uviedla Büchlerová. Premnoženie však zákon za primeraný dôvod neoznačuje. „Ak sa nedokázalo ochorenie na holuboch, nie je dôvod, pre ktorý by sa mali usmrtiť. Musia sa zvoliť iné metódy, ktorými je možné znížiť populáciu holubov a ich výskyt v danej lokalite,“ dodala.

Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Bir­dLife Slovensko upozornil na prípady vyhodených mláďat mestských holubov v kontajneroch, pričom ide o porušenie zákona, aj keď to nie sú chránené živočíchy.

„Treba tiež podotknúť, že na Slovensku nie je známy ani jeden prípad, ze by niekto ochorel od mestského holuba,“ dodal. Premnoženie zároveň označil za nesprávny pojem. „Populácia jedného druhu môže rásť len do takej miery, ako to dovoľujú zdroje potravy alebo možnosti na úkryt či hniezdenie,“ mieni. V prípade mestských holubov ide podľa jeho slov z veľkej časti o potomkov tých domácich, ktoré sa dostali na slobodu od chovateľov a pridali sa k divo žijúcim. Navyše, holuby sa cítia v blízkosti ľudí bezpečne.

Zamedziť prístup a nekŕmiť

Riešenie nie je podľa odborníka zložité. „Ak nechceme, aby boli v nejakom priestore holuby, je potrebné im zamedziť prístup. Bežne sa inštalujú siete, ktoré znemožnia prílet na balkóny alebo zosadanie na sochy či rôzne iné pamiatky,“ povedal Gúgh s tým, že je treba dbať tiež na zabezpečenie starých budov či podkroví. Metódy, ktoré sa bežne používajú na Slovensku na zníženie počtu holubov označil za dlhodobo neúčinné napríklad zvukové plašenie alebo odchyty a eutanáziu holubov.

Aj keď nie je záznam o prenose choroby z... Foto: SITA/AP, Esteban Felix
Guatemala, holuby, dievčatko, naháňačka, námestie Aj keď nie je záznam o prenose choroby z mestského holuba na človeka, netreba zabúdať na hygienu.

Ochranári sú aj proti pridávaniu špeciálnej antikoncepcie do potravy. „Toto riešenie predstavuje vysoké riziko zasiahnutia aj iných druhov vtákov, ktoré sú chránené alebo dokonca ohrozené,“ uviedol s tým, že z krmiva by sa mohli buď nažrať alebo stať potravou ohrozených dravých vtákov, ktoré holuby lovia. Napríklad sokol sťahovavý zimuje priamo v mestách.

V zahraničí existujú aj tzv. mestské holubníky. „Ich princíp spočíva v tom, že sa na vhodnom podkrovnom priestore vybuduje holubník, ktorý je udržiavaný, čistený a pod kontrolou. Holuby sa tam prikrmujú a vďaka tomu sa na jedno miesto pritiahnu všetky z lokálnej populácie. Vajíčka holubov sú odstraňované a nahradené umelými,“ upresnil Gúgh.

Vtáčiu chrípku nešíria

V uplynulých týždňoch vyvolalo obavy najmä šírenie vtáčej chrípky. Ako uviedla Zuzana Büchlerová z veterinárnej správy, toto ochorenie holub neprenáša. „Na kmeň, ktorý cirkuluje v tomto roku, nie je holub vnímavý,“ dodala. Aj keď tento úrad neeviduje žiadne hlásenia o výskyte ochorenia človeka preneseného z holuba voľne žijúceho v meste, holuby prenášajú niekoľko ochorení.

„Holub môže prenášať ornitózu, čo je akútne horúčkové pľúcne alebo systémové ochorenie. Klinicky ide o ochorenia pľúc od bezpríznakových foriem cez miernejšie pripomínajúce chrípku až po ťažké zápaly. Infekcia sa prenáša vzduchom, najčastejšie vdýchnutie prachu, ktorý je kontaminovaný vtáčími exkrementmi,“ uviedla Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva. Choroby však ohrozujú najmä ľudí, ktorí tieto vtáky priamo chovajú alebo s nimi manipulujú. Napríklad pri čistení klietok sa môže vytvárať kontaminovaný prach. „Pre bežného človeka s normálnou imunitou je riziko minimálne,“ dodala Drobová. Netreba však zabúdať na hygienu a k holubom by sa nemali približovať ani alergici či deti. Drobová tiež upozornila, že rozoznať chorého holuba je takmer nemožné, lebo stratu plachosti, čo je bežný sprievodný jav nakazených zvierat, u mestských holubov nemožno odhadnúť.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #holuby