Prapradedo Miloša Laufera Anton Szmolen pôsobil na viedenskom cisárskom dvore Františka Jozefa ako jeden z jeho lokajov. O Szmolenovi sme v denníku Pravda písali nedávno. Málokto tušil, že na Slovensku stále žijú jeho blízki príbuzní. Po zverejnení článku sami zavolali do redakcie.
Manželia Lauferovci žijú v jednom z popradských bytov. Na stene ich obývačky visí obraz prapradeda Szmolena, jeho súčasťou je jedenásť z dvanástich medailí, ktoré cisárskemu lokajovi udelili za služby na cisárskom dvore a predtým pri vojsku. Pod obrazom sú skrížené dve šable, ktoré používal Anton Szmolen ako vojak. Zo zásuvky vyťahuje lokajov prapravnuk staré fotky aj staručký album v štýlovom obale, do ktorého zakladal Szmolen fotografie. „O svojom predkovi a o tom, že pôsobil na cisárskom dvore, sme vedeli. No až v poslednom období, keď jeho písomné spomienky vydali knižne historici Roman Holec a Marián Bovan a začali sa o ňom objavovať články v novinách, sme si uvedomili jeho význam pre históriu,“ hovorí Laufer.
Lauferovci rozmotávajú klbko rodinného príbehu. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je Silvia Murínová, za slobodna Križajová. Bola vnučkou Szmolena a starou mamou Miloša Laufera. „Starkej sa jej mama, keď bola ešte malá, zriekla. O jej otcovi nič nevieme, a tak sa mojej starkej ujal jej dedo Anton Szmolen. Niekoľko rokov s ním bola aj na cisárskom dvore vo Viedni, potom žila v Banskej Bystrici, kde vyrastala na spoločnom dvore, kde žili aj známi prapradeda. So starým otcom bola až do svojej dospelosti. Ešte ako slobodnej sa jej narodil syn, a to bol môj otec. Zobrať sa s mojím starým otcom nestihli, ten zomrel počas vojny v koncentračnom tábore,“ hovorí pán Laufer. Jeho starká sa neskôr predsa len vydala, no z manželstva už deti nemala. Zomrela pred desiatimi rokmi ako 91-ročná, a tak mala dosť času do zaujímavého príbehu ich rodu zasvätiť pána Laufera aj jeho brata, ktorý trpí chorobou od narodenia a je v invalidnom dôchodku.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Starká nám často rozprávala o histórii rodu a robila to veľmi pútavo,“ podotýka Jana Lauferová. Rodinnú mozaiku predkov jej manžela skladali postupne. Množstvo informácií im poskytla práve Lauferova starká, ktorá svoj život dožila v Trenčíne. Pán Laufer je rád, že okrem informácií o minulosti dostal od nej aj viacero zaujímavých historických artefaktov z čias svojho prapradeda, ktorých význam si uvedomuje až v súčasnosti. „Sú to veci, ktoré majú dozaista historický význam, no pre nás majú význam predovšetkým morálny. Sú to veci našich predkov,“ zdôrazňuje Laufer. Už spomínaný obraz prapradeda zdobia medaily, ktoré mu boli udelené. Je medzi nimi jubilejná pamätná medaila k 50. výročiu vlády Františka Jozefa I., nazývaná Signum memoriae, pre ozbrojenú moc a žandárstvo, jubilejný kríž z roku 1908 na dvorskej stuhe či zlatá záslužná medaila Radu leva a slnka.
Manželka Jana spomína, že ako pamiatku uchovávajú aj príbor z cisárskeho dvora, kusy nábytku či paličku, akú nosili voľakedy starci. To všetko sa po Szmolenovi zachovalo. „V dome v Banskej Bystrici, kde žila stará mama, vraj býval na povale aj obraz cisára, no ten zmizol bez stopy,“ spomína Jana Lauferová. Predmety pripomínajúce prapradeda uchováva s manželom ako oko v hlave. Na predka, ktorý sa preslávil službou na cisárskom dvore, sú obaja veľmi hrdí, no pripomínajú, že Szmolen žil posledné roky svojho života chudobný ako kostolná myš a nie je známe ani miesto jeho posledného odpočinku. „Vieme len, že už ako dôchodcu ho v Banskej Bystrici navštevovali spisovatelia i politici, ktorí boli zvedaví, ako to chodilo na cisárskom dvore,“ zdôrazňuje prapravnuk.
Foto: ARCHÍV SSM BANSKÁ BYSTRICA
Lauferovci podotýkajú, že ich teší, že sa o ich predkovi Szmolenovi teraz hovorí. Vari žiadny iný Slovák nebol k cisárovi Františkovi Jozefovi bližšie ako on. "Rád si prečítam aj historické knihy týkajúce sa toho obdobia a už viackrát som s manželkou videl aj film o cisárovnej Sissi.
Pri pohľade na lokajov, ktorí vo filme účinkujú, sme si kládli otázku, ktorý z nich by mohol byť môj prapradedo," usmieva sa Miloš Laufer. Na svojho prapradeda sa aj v niečom podobá. „Aj on, podobne ako ja, miloval držkovú polievku. Bol tuhým fajčiarom, a tým som býval aj ja a tiež ako on si občas dám rád nejaký šnaps.“ So svojím predkom ho spájajú aj zbrane. Szmolen bol ako vojak zbrojár, Miloš Laufer je muničiar a pyrotechnik.