Architekt Kováč: Vhodnou výstavbou je možné Petržalku humanizovať

Jedni jej nepovedia inak, ako betónová džungľa. Pre druhých je Petržalka domovom, ktorý by nemenili. Dobudovaním električky by sa už čoskoro mala zmeniť jedna z jej ikonických častí - okolie Chorvátskeho ramena. Čo si myslí o budúcnosti tohto priestoru spoluautor víťazného návrhu urbanistickej súťaže na riešenie tzv. centrálnej rozvojovej osi Petržalky architekt Bohumil Kováč?

24.02.2018 14:00
debata (4)

Čím je toto územie, jama po nepostavenom metre pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty, výnimočné a čo môže priniesť Petržalke?

Osobne nepoznám mesto ani sídlisko, nielen u nás, ani v zahraničí, kde by jeho centrálny priestor zíval toľké roky prázdnotou. Tých prvých 10 až 15 rokov, kým zarástlo náletovou zeleňou, to bolo doslova odporné prostredie. Bolo to dané úplným opakom časovej koordinácie výstavby. Kým v zahraničí na sídliskách na okraji mesta najskôr vybudujú komunikácie, vybavenosť, električky a dotiahnu aj metro – a až potom alebo súčasne s tým sa budujú aj bytové domy, vrátane zelene, u nás to bolo naopak. Naša prvá generácia obyvateľov si ešte pamätá ťažkú adaptáciu na bývanie bez zelene, chodníkov, škôl, zdravotnícke zariadenia boli skôr provizóriá, boli sme tri roky bez telefónu, s riedkou sieťou autobusov. My z Lúk VIII sme mali najbližšiu zastávku pri vtedy ešte nestojacom Braníku. Predstavte si, že matka sa tam musela „doterigať“ s dieťaťom v bugine a chodníky takmer neboli… Jediné, čo tu bolo dobré, bol signál rakúskeho rozhlasu a televízie. Ako urbanista som však vnímal tieto veci perspektívne a trpezlivo sledoval prírastky do prostredia a jeho postupný vývoj.

Čoho svedkom ste teda boli?

Mnohé veci, napríklad zeleň okolo domov, zobrali občania do vlastných rúk a tak sme pomaly získavali aj vzťah k svojmu novému domovu. Ten sa ešte posilnil, keď sme mali možnosť si byty odkúpiť do súkromného vlastníctva. Predtým takmer nenávidený byt v panelovom dome sa stal majetkom. Až sa napokon z nás – pôvodne negatívne naladených – stali neskôr Petržalčania, čomu napomohli aj naše deti, ktorým sa toto sídlisko stalo ozajstným rodným domovom.

Zároveň sa v obytných okrskoch postupne stabilizovala zeleň aj vybavenosť. Len centrálna os ostávala prázdnym miestom. Keďže jej súčasťou je meander Chorvátskeho ramena, na ktorom neboli ani mostíky, stal sa tento priestor aj bariérou v komunikácii medzi okrskami Petržalky. To prázdno bolo a je dané stavebnou uzáverou – rezervou priestoru pre výstavbu tzv. nosného dopravného systému. Pôvodne to malo byť metro pražského typu. V podstate Bratislava čakala na uvoľnenie stavebných kapacít a financií z centrálneho pražského zdroja. Ja dnes tvrdím: našťastie sa tak nestalo, mesto veľkosti Bratislavy by aj so štátnou podporou Slovenska, v ktorom je veľa chudobných regiónov, malo problémy ekonomicky utiahnuť jeho prevádzku.

Obyvateľka Petržalky prechádza popri... Foto: SITA, Peter Maïar
chorvátske rameno petržalka Obyvateľka Petržalky prechádza popri Chorvátskom ramene v bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Od metra sa napokon upustilo a dlhé roky sa hovorí o električke ako nosnom dopravnom systéme.

Áno, potom sa striedali rôzne koncepcie nosného systému hromadnej dopravy. Ale už pred viac ako desiatimi rokmi som ako urbanista spolu s odborníkmi z oblasti dopravy publikoval memorandum za električku v Petržalke. Viedli nás k tomu mimoriadne pozitívne skúsenosti s renesanciou električiek v zahraničí ako aj ekonomická uskutočniteľnosť. Postupne sa zmenil aj názor na pôvodne a doteraz v územnom pláne mesta stále uvažovanej štvorprúdovke. 30 rokov ale ukázalo, že nikomu nechýba a na druhej strane ani nie je vhodné, aby takáto doprava priniesla neželanú záťaž na Šafárikovo námestie. Preto som bol aj podporovateľom myšlienky rekonštrukcie Starého mosta bez osobnej dopravy. Autobusy môžu po koľajisku jazdiť aj dnes.

Ako by malo vyzerať nové centrum Petržalky?

Hlavné mesto chce do roku 2023 vybudovať druhú etapu električkovej trate od Bosákovej po Janíkov dvor a spojiť tak juh Petržalky s historickým centrom. Nová trať má vzniknúť v zelenom koridore pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty, ktorý pôvodne vykopali pre metro. K tomu, čo vznikne okolo tzv. centrálnej osi Petržalky sa môže vyjadriť aj verejnosť. Do 19. marca má k dispozícii dotazník o možnom využití územia. Nájdete ho na webovej stránke: participacia-petrzalka.bra­tislava.sk

Hlavná architektka Ingrid Konrad zároveň pripravuje Týždeň otvorených dverí s aktuálnymi informáciami o spracovávaní štúdie, kde bude tiež možné aktívne sa zapojiť s podnetmi ako aj vyplniť dotazník v mestskom priestore urbanizmu a architektúry Bratislavy ARCHA na Uršulínskej ulici.

Práve tam sa v stredu 28. februára o 17.00 hodine uskutoční aj verejné prerokovanie zadania urbanistickej štúdie. Spojené bude s prezentáciou analýzy a problémov súčasného stavu územia a odborným výkladom.

Nie je to škoda, že sa na tomto území tak dlho nič nedialo?

Keď sa obzrieme dozadu, tak je možno aj dobré, že sme tu nič nebudovali, zrejme ten čas „státia“ nám pomohol, aby sme si vydiskutovali filozofiu priestoru. Ten by mal mať charakter nie dopravnej, ale spoločenskej osi s väzbami na fenomén prírodného prostredia Chorvátskeho ramena. A jamy, ktoré nám zostali z obdobia konca 80. rokov, keď sa začala výstavba tzv. polozapusteného metra? My architekti si myslíme, že je to fantastická príležitosť na ich krajinársko-rekreačné a športové využitie, na zber dažďovej vody z okolia… Vidíme, ako dobre skončila jama cykloštadióna na Tehelnom poli. Zavážať ich, zhutňovať a následne položiť na zasypané zárezy koľajnice len preto, že je v osi bývalého metra, sa javí ako neefektívne a obťažujúce životné prostredie. My sme v súťaži, ktorú sme vyhrali, zárez využili aj na vedenie trasy električky, čo by umožnilo, aby jej kríženie s budúcou významnou priečnou osou Pajštúnska bolo mimoúrovňové. Tak to navrhla aj jedna z variánt projektu REMING-u. Ale mestská časť Petržalka a hlavná architektka Ingrid Konrad sa priklonili k úrovňovému kríženiu. To samozrejme treba akceptovať, ale aj tak sa ponúka viac možností ako tie jamy využiť.

Pozemok pri Chorvátskom ramene.
Pohľad na časť Chorvátskeho ramena v...
+7Na budúcej trase pribudne sedem nových zastávok.

Ako by mal vyzerať dobrý – funkčný mestský celok?

Predovšetkým by mal svojich užívateľov komplexne uspokojovať vo sférach bývania, práce, voľného času. Mali by v ňom fungovať susedstvá, k čomu by mala napomôcť nová kvalita verejných priestorov – od vnútroblokov až po námestie či bulvár. Mal by reagovať aj na nové paradigmy urbanizmu – zabezpečiť energetickú sebestačnosť územia, manažment dažďovej vody v území. V otázke mobility by mal reagovať na nové požiadavky na dopravu – zvýšenie podielu pešej, cyklistickej a verejnej hromadnej dopravy na úkor osobnej automobilovej.

Odhliadnuc od prebiehajúceho participatívneho procesu, čo vám ako urbanistovi v Petržalke chýba, resp. vedeli by ste si to predstaviť práve na tomto mieste.

Ak sa pozrieme na Petržalku zhora – na satelitný obrázok, paradoxne k zažitej predstave o betónovej džungli vidíme oproti mestu na druhej strane rieky rozvoľnenú zástavbu. Súčasná Petržalka nemá dobrú mierku. Príklad zóny Gercenova ukazuje ako môže nová výstavba vhodnej mierky, intenzity a vysokej architektonickej kvality, ale hlavne s parterom malej vybavenosti, prispieť k zlepšeniu obrazu územia. Je to ukážka, keď nielen zeleňou, ale aj vhodne volenou novou výstavbou je možné Petržalku humanizovať. Iný problém Petržalky je, že dnes máme v panelových domoch v zásade len obmedzenú typologickú ponuku bytov. Sociálnej skladbe obyvateľstva napomôže ponuka aj iných typologických druhov bývania. Musí sa to však realizovať kultivovane a v etických rozmeroch.

Čo to znamená?

Potrebujeme veľa menších štatutárnych parkov v dobrej dochádzkovej vzdialenosti cca 300 až 400 metrov. K eliminácii sídliskového komplexu napomôže, ak v Petržalke vzniknú klasické ulice a námestie, pri Chorvátskom ramene aj kúsok promenády. Električka môže napomôcť priniesť do tohto prostredia aj istú mieru mestskosti, ktorej by sme sa nemali báť. A potrebujeme aj dáke ikonické verejné stavby – napr. múzeum, radnicu, galériu, umelecké zariadenia. Potrebné je celkové „spolyfunkčnenie“ územia, aby Petržalka nebola odkázaná na druhú stranu rieky v takej miere, ako dnes. To napomôže znížiť tlak na dopravu. Samotná trasa električky a najmä jej zastávky, by sa mali stať takými prvkami, ktoré sa stanú identifikačnými bodmi v priestore, ako sa to podarilo v Prahe na Barrandove alebo v niektorých francúzskych mestách. Aj táto vlastnosť električky a jej telesa – teda krása – pomôže ľudom v rozhodovaní, ktorý dopravný prostriedok použiť. Mne sa javí, ak to ale dobre urobíme, že električka môže byť veľmi sexy. Žiaľ železničiarske riešenie prvého úseku je v tomto veľkým sklamaním. Malo by to byť ponaučením, že električková trať – tým rozumieme dizajn jej všetkých prvkov – zastávok, trolejového vedenia, úpravy trate, mostíkov nad ramenom, križovatiek, výsadby sprievodnej zelene – musí byť predmetom spolupráce architektov, krajinárov, dizajnérov a dopravných inžinierov. Inak budeme mať obyčajnú, akokoľvek v zelenom telese, prvoplánovú trať.

prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.

Profesor Kováč je architekt, urbanista a Petržalčan. Je spoluautorom víťazného súťažného návrhu urbanistickej súťaže na riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky. Pôsobí ako vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania v rámci Fakulty architektúry STU. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na väzby urbanistickej tvorby a územného plánovania, na metodologické otázky tvorby územných plánov a na problematiku verejných priestorov. Získal niekoľko ocenení v súťažiach a prehliadkach architektonickej a urbanistickej tvorby. Svoje dlhoročné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie doma aj v zahraničí a tiež v porotách súťaží.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Petržalka