Tajomný kláštor sa nenávratne mení na ruinu

Bývala to jedna z najkrajších historických budov na Slovensku. Dnes sa kláštor Mariánska Čeľaď mení na bezútešnú ruinu. Strecha je definitívne preč. Na hornom poschodí rastú stromy a burina, múry, ktoré ešte zostali stáť, sa nakláňajú do strán. Pôvodné maľby na stenách zmyl dážď. V minulosti sa pritom o záchranu kláštora usilovalo množstvo dobrovoľníkov.

19.05.2019 07:00
debata (4)

Kláštor Mariánska Čeľaď patrí pod obec Veľké Lovce v Novozámockom okrese, jeho vlastníkom je však cirkev. Doteraz sa tradujú historky o poklade, ktorý sa nachádzal za jeho múrmi, o bohato zdobenom oltári, sochách strážiacich priečelie budovy či nástenných maľbách.

V obci sa nájdu nadšenci, ktorí o Máriacsaláde, ako kláštoru tiež hovoria, vedia všetko. Dokonca majú aj fotografie, dokumenty, signované tehly či vernú maketu kláštora, ako vyzeral v časoch najväčšej slávy.

Terézia Pavlatovská v bývalom kláštore dokonca nejaký čas bývala. Podľa nej sa jeho história začala písať roku 1075, keď pripadlo miesto, kde dnes ruina stojí, benediktínom z Hronského Beňadika. V roku 1210 tam už stála kaplnka a v roku 1330 aj kamenný kostol.

„Kláštor sa začal na tomto mieste stavať roku 1512. Roku 1517 kráľ potvrdil mníchom aj celú obec Veľké Lovce. A postupne získali štyritisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a 900 hektárov lesa v okolí,“ vysvetľuje Pavlatovská.

Podzemie kláštora bolo popretkávané sieťou pivníc, ktorými dokázali prechádzať kone. „Celé okolie sa v Máriacsaláde schovávalo pred Turkami v pivniciach, o ktorých sa traduje, že vedú až do Hronského Beňadika,“ pokračuje Pavlatovská. Kláštor sa viackrát prestavoval, po odchode Turkov a mníchov z rádu pavlínov, ktorí v týchto miestach žili dvesto rokov, sa v ňom ubytovali Rákociho kuruci. Už vtedy sa začala postupná skaza Čeľade.

„Našli sa tam aj nejaké poklady, niečo sa odnieslo do Ostrihomu, Viedne, Budapešti, Prahy… Sochy sú vo Vrábľoch, zvony údajne v Tešedíkove, hlavný oltár išiel do Čaky,“ vyratúva pani Pavlatovská.

Terézia Pavlatovská s modelom pôvodnej stavby... Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Kláštor Mariánska Čeľaď / Terézia Pavlatovská / Terézia Pavlatovská s modelom pôvodnej stavby kláštora.

Najväčšia skaza budovy prišla v roku 1863, keď po zásahu blesku začalo horieť. Po požiari už nikto nedal kláštor do pôvodného stavu. Kostol, ktorý bol jeho súčasťou, prišiel o celú strechu a zanikol. Kláštor sa navyše znížil o jedno poschodie. Snahy o jeho zachovanie boli ešte koncom 60. a v 70. rokov minulého storočia. Vtedy bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V kláštore zaviedli elektrinu, no roku 1988 sa do pivníc prepadol buldozér a obnova dostala stopku. „V tom čase tam už bol dovezený aj materiál na rekonštrukciu, časom však zmizol. Nás mrzí, že to takto dopadlo. O niekoľko rokov kláštor vrátili cirkvi. Ťažko však posúdiť, prečo sa oň nik nestará,“ povzdychne si Pavlatovská.

Kláštor sa podľa nej snažilo zachrániť hneď niekoľko dobrovoľníkov, občianskych združení a povráva sa, že oň mali záujem aj maltézski rytieri.

Podľa Dušana Kolenčíka, hovorcu Trnavskej arcidiecézy, ktorej kláštor patrí, hovorili o Mariánskej Čeľadi s pamiatkarmi. Dali si vypracovať statický posudok, ktorý zrejme osud kláštora spečatí.

„Podľa posudku už nie je možné dať budovu do pôvodného stavu tak z technického, ako aj finančného hľadiska,“ hovorí Kolenčík. Neuspeli ani s viacerými žiadosťami o finančné granty. Hovorca potvrdzuje, že cirkev hľadala záujemcov o odkúpenie objektu, ale nepodarilo sa.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #kláštor #Mariánska Čeľaď