Vlani na jeseň mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo plánovanú výstavbu, s prípravou územia na výstavbu však začali ešte pred šiestimi rokmi. Primátor Myjavy Pavel Halabrín tvrdí, že toto územie nie je parkom. „Nachádza sa v zastavanej časti mesta, ale štyridsať rokov bolo prakticky nedotknuté,“ vysvetľuje s tým, že väčšina stromov je náletová. Výnimkou je ovocný sad, ktorý pred rokmi vysadila nemocnica.
Na tomto mieste by malo vyrásť do 40 domov a opustený pavilón mikrobiológie chcú prerobiť na osem až dvanásť bytov. V nich by mohli byť v budúcnosti ubytovaní lekári z nemocnice.
Pod petíciu za výstavbu sa podpísalo vyše tisíc ľudí. „V Myjave je nedostatok pozemkov, preto je taký záujem o tento priestor,“ vysvetľuje organizátorka petície Magdaléna Žáková. Podľa nej druhú petíciu za zastavenie výstavby majú na svedomí ľudia z okolia parku. „Nechcú mať susedov,“ myslí si.
Zástancov ukončenia výstavby v parku je predsa len o niečo viac – podpísalo sa vyše tritisíc ľudí. „Mesto si zvolilo najľahšiu možnú cestu, ako uspokojiť dopyt po stavebných pozemkoch. Výrubom lesoparku sa však stanú nenávratné škody na prírode, ktorá je priamo v meste,“ hovorí predseda petičného výboru Igor Mozolák. Tvrdí, že vytvoriť miesta na výstavbu nových rodinných domov treba, ale nie v prírodnom priestore. Podľa neho sa na ploche 35-tisíc štvorcových metrov nachádza približne 1 500 drevín, ktoré by sa mali vyrúbať. „Budeme iniciovať nevyhnutné prieskumy, na základe ktorých bude vyčíslená škoda, ktorá by mohla byť spôsobená výstavbou,“ dodal s tým, že v tomto prípade by mohlo ísť aj o niečie ekonomické záujmy. „Ale to ukáže čas, ako sa bude celá situácia vyvíjať,“ podotkol.
„Táto zložitá situácia ma mrzí. Mesto však neprestane s prípravami, hoci sa to nejakej skupine ľudí nepáči. Schválili sme zmeny a doplnky územného plánu, pripravujeme projekty, to však neznamená, že stavať budeme hneď zajtra,“ upozorňuje primátor Halabrín. Myslí si, že organizátori petície proti výstavbe môžu rozhodnutia napadnúť na prokuratúre, čím sa môže jej začiatok ešte predĺžiť.
Podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka má mesto v rukách územné plánovanie aj strategický rozvoj a ak bol tento pozemok zatiaľ skôr iba rizikom, pôsobil neatraktívne aj neútulne, výstavba je pridanou hodnotou. „Keďže mesto dodržalo všetky procesy z hľadiska územného plánovania a strategického rozvoja a postupuje podľa vopred stanovených priorít, je to dôkaz, že postupuje premyslene, pretože pozná všetky pozitívne vplyvy,“ myslí si Kaliňák a dodáva, že v súčasnosti sú tzv. antipetície módny hit. „Často však zatiahnu brzdu mestského rozvoja. Organizátori petície proti výstavbe by si mali uvedomiť, že prichádzajú v čase, keď sú procesy transparentne rozbehnuté. Môžu ich len oddialiť alebo predražiť, prípadne vniesť do života v komunite nedobré medziľudské vzťahy,“ mieni Kaliňák.