Zvolenčanka vyrába bábky, ktoré liečia dušu

Ľudia sa s nimi rozprávajú. Vozia ich v autách, usádzajú na písacie stoly. Zuzana Almáši Koreňová tvorí originálne bábky, ktoré v mnohých vyvolávajú úsmevy a príjemné pocity.

16.01.2022 20:30
Zuzana Almáši Koreňová, bábky Foto: ,
V dielni Zuzany Almáši Koreňovej.
debata (1)

Celé sa to začalo ešte v jej detstve, keď mala asi jedenásť rokov. Pri upratovaní pivnice našla, spolu s mamou, drevenú škatuľu s porcelánovou úchytkou. „Keď sme ju otvorili, našli sme tam staré marionety vyrezávané z dreva. Všetky boli zamotané špagátmi, pričom zamatové oblečenie mali zničené. Úplne ma to fascinovalo, ale mama ma tie bábky poslala vyhodiť,“ hovorí. Hoci s ťažkým srdcom, no poslúchla a išla ku kontajneru, do ktorého škatuľu, aj s jej obsahom, zahodila.

VIDEO: Originálne bábky Zuzany Almáši Koreňovej.

Video

„Normálne mi to nedalo spať a na druhý deň ráno, cestou do školy, som to odtiaľ chcela vytiahnuť. Už to tam ale nebolo,“ spomína. Zostala z toho smutná a posťažovala sa starkému, teda maminmu otcovi. „S ľútosťou v očiach zostal ticho. Zrejme poznal históriu tých marionet, no nič na to nepovedal. Viac som sa nestihla dozvedieť ani od mamy, lebo onedlho nato umrela,“ vraví s nostalgiou.

Bábky, ktoré liečia dušu, majú mnohých fanúšikov.
V dielni Zuzany Almáši Koreňovej sme našli aj...
+5Zuzana Almáši Koreňová so svojimi dielami.

Prvých sedem

Neskôr na to zabudla a opäť si na bábky spomenula až v dospelom veku. Konkrétne v roku 2010, odkedy organizuje na Zvolenskom zámku umeleckú výstavu Dvorné dámy. Vždy si tam prizve štyri ženy s ich tvorbou ručných prác. Ona sama tam prezentovala svoje šperkovnice z husacích vajec.

„Potom som si povedala, že by som chcela vyskúšať šiť aj bábky. V tom čase ma napadla príhoda s mojou mamou. Pripomenula mi to pani, ktorú som si prizvala na výstavu, lebo robila veľké šité sochy do exteriéru. Poprosila som ju, či by mi dala malý strih na bábku. Chcela som to skrátka vyskúšať,“ podotkla.

Prvé takéto dielka však vyrobila až v roku 2012. „Boli to len také torzá a hlavy – bez končatín. Skôr sa to podobalo na malé sošky. Šila som ich z bielej bavlnenej látky. Telíčko som vyplnila rúnom a potom som to doladila farbami. Nahradila som nimi oblečenie,“ hovorí Almáši Koreňová.

Nos, ústa a uši tvarovala na miniatúrnych hlavách, čo si vyžadovalo obrovskú trpezlivosť. Postupne to zdokonaľovala a pridala im už aj ruky a nohy z cernitu, teda modelovacej hmoty. Z nej neskôr začala robiť aj tváre. Samozrejme, ušila im tiež oblečenie, ktoré ich charakterizovalo.

Úvodných sedem takýchto výtvorov, tesne pred ich dokončením, odfotografovala a zverejnila na sociálnej sieti. Okamžite sa po nich „zaprášilo“ – hneď sa predali. „Písala som k nim aj kratučké príbehy. To, čo na mňa každá tá bábka vyžarovala, ako pôsobila, som k nej zoštylizovala. Napríklad, že sa rada túla prírodou, číta knihy a podobne,“ vysvetlila.

Keď pohľad rozveselí

Ľudí jej precízne práce očarili a mnohí ju kontaktovali, aby niečo také vyrobila aj pre nich. Popri tom začala pracovať na malých myšiach s veľkými ušami v bagandžiach. Prvé štyri tiež odfotila a hneď boli „fuč“. Vtedy už nastal úplný boom a poriadne sa jej to rozbehlo.

„Na sociálnych sieťach som založila aj skupinu s názvom Bábky, ktoré majú dušu, no zostalo to nejaké vlažné. Stačilo však zmeniť jedno slovo, konkrétne „majú“ na „liečia“, a úspech sa dostavil. Bábky, ktoré liečia dušu zrejme v ľuďoch zarezonovalo viac ako predchádzajúci názov,“ mieni Almáši Koreňová, ktorá inak pracuje v školstve. Zároveň je aj certifikovanou koučkou a lektorkou mäkkých zručností. Píše tiež motivačné knihy – zatiaľ ich má na konte tri.

Umelecky sa realizuje vo svojom voľnom čase a je to jej veľký relax. „Únik do iného sveta,“ poznamenala s úsmevom. Talent zdedila po mame výtvarníčke, starom otcovi rezbárovi a starkej, ktorá vždy rada šila a venovala sa rôznym ručným prácam.

Hovorí, že od obdivovateľov jej bábok sa k nej dostávali milé spätné väzby – často sa vraj s nimi rozprávajú a keď na ne pozerajú, musia sa stále usmievať. „Vraveli, že si ich vozia v aute, alebo zdobia ich pracovný či nočný stolík. No a keď majú zlý deň, stačí pohľad na ne a rozveselí ich to,“ objasnila, čo ju inšpirovalo pri rozhodovaní o ich názve.

Doteraz vyrobila viac ako tisíc takýchto diel a mnohé z nich skončili v zahraničí – napríklad v Amerike, Nemecku, Fínsku či Nórsku. Aktuálne robí tiež na objednávke do Dubaja.

Práca pre chlapa

Istý čas jej pomáhal aj jeden brigádnik, ktorého spoznala za zaujímavých okolností. V paneláku nad ňou bývali manželia s dvomi malými deťmi, po ktorých zvykli dosť kričať. Ich otec však občas veľmi kladne reagoval na fotografie Zuzaniných výtvorov.

„Pomyslela som si, že to asi nie je zlý človek, keď sa mu páči niečo také. Potom som ale zase raz počula, ako po svojich deťoch ziapu a poslala som im esemesku, že ak sa to bude opakovať, pošlem k nim sociálku. Takto sa začala naša komunikácia,“ vra­ví.

Postupne zistila, že matka rodiny prišla o prácu, majú veľké dlhy a jej muž začal piť. „Jedného dňa sa ma opýtal, či by som mu nedala nejakú manuálnu robotu. Najskôr som netušila, ako s tým naložiť, ale začala som ho učiť pracovať s deťmi, vyrábať s nimi rôzne vecičky zo servítok, drievok a kadečoho,“ spomína.

Nakoniec suseda posadila za šijací stroj, aby trénoval stehy na starých látkach. Keď videla, že už mu to ide, dala mu šiť telíčka. „Takto si privyrobil, naučil sa šetriť a jeho situácia sa zlepšila. Už pre mňa síce nerobí, ale dodnes sme v kontakte. Stali sa z nás priatelia,“ priblížila s tým, že raz mu darovala dláta a momentálne už tvorí vlastné výrobky z dreva.

Odvtedy žiadnych iných pomocníkov nemala. S manželom sa z mesta odsťahovala do dedinky neďaleko Zvolena, kde si vo svojej dielni vystačí sama.

Zuzana pripomenula, že každá jej bábka „nosí“ okuliare a je originál – všetky majú odlišné vlasy, oblečenie, tiež rôzne detaily. Robí ich na objednávku konkrétneho človeka, pričom sa inšpiruje jeho fotografiou.

„Nesnažím sa o jeho podobu, no je dôležité, aby som vystihla obľúbené farby a doplnky,“ hovorí. Väčšina z nich má výšku dvadsať, niektoré päťdesiat centimetrov. Čakacia doba na ne je momentálne štyri, no väčšinou až šesť mesiacov. „Ľudia to chápu a sú ochotní vydržať,“ dodala umelkyňa.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #bábky #Zvolen #Banskobystrický kraj