Predstavitelia Slovenskej potravinovej a poľnohospodárskej komory a viacerí miestni agropodnikatelia sa v stredu stretli na Agrodružstve v Turni nad Bodvou.
Poľnohospodári upozorňujú, že budú slabé výnosy nielen z kukurice, ale aj zo sóje, z cukrovej repy, lucerny siatej, ale aj trávy. Budú mať tak menej krmiva pre všetky hospodárske zvieratá, ktoré chovajú. Oprávnene tak hovoria, že dramatická situácia v živočíšnej výrobe pre sucho ešte len príde. Niektoré podniky už dnes vedia, že pre nedostatok krmiva budú nútené posielať svoje zvieratá na bitúnky.
Meteorológovia konštatujú, že v celom pôdnom profile je na úrovni extrémneho sucha hlavne Podunajská nížina, lokálne aj Záhorie, Dolný Zemplín, Abov a Slovenské Rudohorie. Celkovo extrémne sucho zasahuje takmer 15 percent územia. Sucho rôznej intenzity zasahuje 87 percent územia krajiny.
Chovatelia sa obávajú, že zber jesenných plodín a krmovín bude mimoriadne slabý. Viacerí preto silážujú zrnovú kukuricu, aby mohli zvieratám poskytnúť aspoň nejaké krmivo. Už dnes sa dá povedať, že krmiva na zimu určite nebude dostatok. Chovatelia preto budú musieť posielať niektoré zvieratá na bitúnky, pretože budú nútení znižovať ich počty. Ak nemajú čím kŕmiť a nevedia zohnať iné krmivo, musia mať menej zvierat.
Kravy a ovce menej doja
„Sucho a vysoké teploty negatívne vplývajú aj na pasienky, na ktorých sa pasú zvieratá. V dôsledku horúčav klesá produkcia mlieka. Chovatelia oviec avizujú, že im pre ovečky bude chýbať cca 25 až 30 % krmiva a už teraz ohlasujú zníženie množstva ovčieho mlieka o polovicu. Niektoré plemená oviec už koncom augusta pravdepodobne prestanú dojiť, hoci sa tak štandardne robí koncom októbra na Demetera. Zvieratá sťahujú z vysušených pasienkov na obed z paše naspäť do maštale, aby ich nakŕmili ‚pri koryte‘ krmivom pôvodne určeným na zimu – takže z odloženého množstva na jesenné a zimné mesiace im už teraz ukrajujú. Znížená dostupnosť krmiva zvyšuje aj jeho cenu. Problém bude prakticky v každom odvetví živočíšnej výroby,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho s tým, že kedysi sa chovalo na Slovensku 300-tisíc dojníc, dnes ich je 110-tisíc. „Nebude nič výnimočné, keď ku koncu roka klesneme na 100-tisíc kusov.“
V okrese Košice ostalo už len deväť chovov dojníc s celkovým počtom 2 500 mliečnych kráv. Stav zvierat a ich úžitkovosť však bude ťažké udržať na súčasnej úrovni.
Predseda SPPK upozornil, že kým inflácia pri potravinách bola za prvé tri mesiace tohto roka na úrovni 16 percent, v septembri či októbri stúpne minimálne na 20 percent, čo bude mať za následok opäť zvyšovanie cien.
Veľké problémy hlásia najmä pestovatelia zrnovej kukurice, ktorá je v aktuálnom roku zasiata na výmere 176-tisíc hektárov. Pestovatelia si uvedomujú, že aj zber kukurice na zrno sa pre nich stáva zbytočným nákladom, a tak sa snažia kukuricu aspoň silážovať.
Čítajte aj Zlé čísla pre Slovensko. Rozdiel medzi dovozom a vývozom potravín je o tretinu väčší ako vlani
Úroda nižšia o 50 percent
V košickom okrese sú obrovské výpadky produkcie lucerny siatej, tráv na ornej pôde a trvalých trávnych porastoch. „Už pri prvej kosbe boli úrody nižšie o 50 percent oproti predošlým rokom. Namiesto druhej kosby boli v podstate len očistené plochy bez relevantnej úrody. Čo sa týka výhľadu tretej kosby, ostáva nám veriť, že po dažďoch z konca júla nám ešte niečo predsa len dorastie,“ verí podpredseda RPPK Košice Ladislav Bajo.
„Porasty kukurice na siláž, ktorú pestujú v okrese na 2 200 ha, sú rôzne. Nájdeme tu porasty s výškou len niečo cez jeden meter s nevyvinutými šúľkami. Inde povzchádzali len na 40 až 50 percent, a tak ich museli poľnohospodári vyorať a nahradiť výsevom sudánskej trávy, ktorá by mohla priniesť akú-takú úrodu pre hospodárske zvieratá,“ hovorí Imrich Kovács, predseda Agrodružstva Turňa nad Bodvou. Podotkol, že poľnohospodár, ktorý raz zruší produkciu mlieka, už sa k nej nikdy nevráti.
Čítajte viac Éra lacných potravín sa končí. Môžu za to aj predchádzajúce vlády
„Náš celkový odhad výpadku produkcie objemových krmovín je okolo 60 percent. Výpadok produkcie objemových krmív sa pokúsime nahradiť zosilážovaním porastov kukurice na zrno. K vylepšeniu výživových hodnôt bude potrebné pridať zošrotované kŕmne obilie. Ďalšou možnosťou je čiastočná, resp. úplná likvidácia chovov,“ vysvetľuje Ladislav Bajo. Poľnohospodári odhadujú, že v košickom okrese bude úroda sóje aj cukrovej repy o 30 – 40 percent nižšia.
„Poľnohospodári porovnávajú aktuálny stav najmä s rokom 2017, keď boli úrody významne negatívne ovplyvnené dlhodobým suchom. Štát vtedy odškodnil farmárov sumou vo výške 17 mil. eur. Momentálna situácia na poliach je však neporovnateľne horšia, preto logicky očakávajú, že opäť zasiahne štát. Ten by však nemal prísť len s jednorazovým odškodnením za obrovské straty, ale komplexným dlhodobým riešením tejto problematiky,“ uviedol Emil Macho s tým, že zo strany rezortného ministerstva a štátu potrebujú poľnohospodári urýchlene vyjadrenie, ako ďalej postupovať. „Zároveň potrebujú naši pestovatelia a chovatelia počuť, akým spôsobom im štát pomôže v aktuálnom mimoriadne náročnom čase, a s akými opatreniami na riešenie problematiky sucha príde v nasledujúcom období,“ dodal.
Otázkou je, čo pre to urobiť, aby sa takáto situácia neopakovala, aby sme ju vedeli predvídať a pripraviť sa na ňu. „V prvom rade by bolo vhodné spustiť zo strany ministerstva poľnohospodárstva monitoring škôd, aby sme vedeli, v akom území a rozsahu je slovenské poľnohospodárstvo poškodené. My sme si urobili vlastný monitoring a tie čísla sú alarmujúce. Vyšlo nám, že 700-tisíc hektárov pôdy je postihnutých výrazne suchom. Predbežné škody sú okolo 150-miliónov eur. Dlhodobo voláme po systémovom riešení. Bolo by vhodné vytvoriť napríklad rizikový fond, tak ako ho majú v iných krajinách, napríklad v Maďarsku či vo Francúzsku,“ skonštatoval Andrej Gajdoš, výkonný podpredseda SPPK.
Čítajte viac Poľnohospodári počítajú úrodu. Bola dobrá a obilia máme aj na vývoz, ceny pečiva vyženú hore energie