Víkendové „biele peklo“ na strednom Slovensku náhle prinieslo výpadky elektriny v tisíckach domácností. Energetici v teréne mali plné ruky práce. Najhoršia situácia bola v sobotu, keď bez prúdu zostalo viac ako 11-tisíc odberných miest. Najviac zasiahnutými regiónmi boli Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava, ale tiež Gemer, Hont či Zvolensko.
„Rôzne poruchy a výpadky sme zaznamenali v celom žilinskom aj banskobystrickom kraji, tiež v časti trenčianskeho. Na mnohé miesta sa elektrikári nevedeli dostať pre sneh, popadané stromy a neprejazdné cesty,“ uviedol hovorca spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) Miroslav Gejdoš.
Denník Pravda navštívil obec Sklené neďaleko Turčianskych Teplíc – jednu z lokalít, kde k výpadkom dochádza podľa energetikov najčastejšie v krajine. „Je to oblasť, v ktorej keď inde napadne desať centimetrov snehu, tak tam až štyridsať. Pod jeho ťarchou, a ešte keď do toho začne fúkať, tam padajú stromy,“ zdôvodnil.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Trpia ľudia aj spotrebiče
Obec Sklené má necelých sedemsto obyvateľov. Starosta Tibor Rišiaň potvrdil, že s takýmito problémami sa stretávajú často, stačí veternejšie počasie, alebo snehová búrka. „Aj v sobotu bez prúdu zostala celá obec. Údajne bolo potrhané vedenie niekde na hornom konci. Energetici to ale, našťastie, odstránili promptne, takže teraz to trvalo pomerne krátko,“ povedal Rišiaň o výpadku, ktorý trval od skorého rána takmer do obeda. Zároveň však zdôraznil, že takéto situácie ľuďom prinášajú komplikácie. Najmä tým, ktorí kúria elektrinou.
Čítajte rozhovor Vypadol vám prúd? Skontrolujte si spotrebiče, môžu byť poškodené, radí odborník
„Spôsobuje to tiež poruchy na počítačoch, chladničkách a iných spotrebičoch. Ide o sekundárny efekt, keď sa v krátkom období nahadzuje elektrické vedenie, pričom dochádza k zapnutiu a vypnutiu počas pár sekúnd,“ hovorí starosta. Takéto situácie tam totiž nie sú ničím výnimočným.
„Častejšie sa to stávalo v letných mesiacoch, keď boli silné vetry a lámali sa konáre na stromoch – tie popadali na blízke vedenie,“ priblížil s tým, že najviac sa objavovali výpadky v tamojšej lokalite Vily. „Vlani v lete tam napríklad popadalo viacero stromov pri veternej búrke a vedenie sa znefunkčnilo na viac ako dvadsaťštyri hodín,“ doplnil.
Foto: TASR, Ladislav Vallach
Čítajte aj Energetická kalamita pokračuje, bez elektriny sú tisícky odberateľov. Vydali výstrahy
Závislosť na elektrine potvrdzuje aj farmárka Miroslava Balážová. Na prúd majú totiž nabíjačky na traktory, ktorými denne potrebujú voziť krmivo pre zvieratá.
„Hore, dosť ďaleko, máme porobené stohy. Odtiaľ by sme to sem potom nemali ako prepraviť,“ poznamenala. Pripomenula, že u nich trpia aj mraziace boxy, v ktorých uskladňujú mäso. No a v lete majú starosti aj s potravinami v chladničke.
„Elektrinu potrebuje v dnešnej dobe každý a za tie peniaze by mala, počas výpadku, meškať maximálne päť minút, nie celé hodiny,“ mieni. Prezradila, že mesačne platia 350 eur. „Máme štyri deti, takže aj veľkú spotrebu. Musíme vykurovať veľké plochy a ventilátor v peci je na elektrinu. Máme tiež viacero mrazničiek,“ podotkla. Ak to vraj takto pôjde ďalej, budú nútení zaobstarať si generátory, čo nie je lacná záležitosť.
S výpadkami elektriny ale majú skúseností ľudia v celej obci. Rozprávať vie o tom aj Zdenka Schniererová. „Vlani sa to stávalo dosť často, no potom prišlo nečakane milé prekvapenie. Na účet sme zrazu dostali 32 eur, celá naša ulica. Keď som sa informovala o čo ide, dozvedela som sa, že je to kompenzácia za výpadky,“ usmiala sa.
Momentálne je to podľa nej lepšie, k poruchám dochádza len počas výkyvov počasia. „Predtým sa to stávalo za týždeň aj dvakrát. Zatiaľ sa nám nič nepokazilo, ale elektrospotrebiče tým určite trpeli,“ uzavrela.
Pomôže prepäťová ochrana
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá energetická odporúča mať, na ochranu elektrospotrebičov v domácnostiach, v prípade výpadkov prúdu, prepäťovú ochranu. „Pri novších domoch či bytoch je už väčšinou súčasťou rozvodov. Ak ju nemáte, určite je vhodné použiť napríklad prepäťovú ochranu vo forme určených predlžovačiek. Najmä pri citlivejších spotrebičoch budete mať väčšiu istotu, že by nemalo dôjsť k ich poškodeniu ani v prípade búrky,“ hovorí.
Na minimalizovanie negatívnych dôsledkov výpadkov energie radí neotvárať chladničku či mrazničku čo najdlhšie. Vypojiť ich zo siete podľa neho netreba.
„Spotrebič, ktorý by po spustení mal nárazový odber by mohol spôsobiť vyhodenie ističa, ale nič vážnejšie by sa stať nemalo,“ mieni. Pripomína, že moderné chladničky majú kvalitnú izoláciu, ktorá umožní udržať chlad dlhšie. „Ak je, aj mraznička, plná, udrží si teplotu dlhšie. Zvyčajne aj výrobca udáva pri chladničkách a mrazničkách čas, ktorý vydržia,“ podotkol.
Spomenul tiež kritickú infraštruktúru, pre ktorú sa ako záložný zdroj využívajú prevažne dieselové generátory. „Pri domácnostiach sú to menšie generátory. Častejšie sa už objavujú batériové systémy, ktoré vedia utiahnuť aspoň najnutnejšie potreby,“ uzavrel Lednár.
Najpostihnutejšie sú lazy a samoty
Hovorca SSD Miroslav Gejdoš pripomenul, že práce im minulý víkend komplikovalo počasie, preto ich niekde museli prerušiť. „Ak fúka, padajú konáre či stromy, musia zamestnanci v prvom rade dbať aj na svoju bezpečnosť, aby neprišli k nejakému úrazu,“ vysvetlil.
V nedeľu ráno zostalo bez prúdu ešte 1 100 odberných miest a podvečer 500. Zasiahnuté boli obce Horná Mariková, časť Vychylovka v Novej Bystrici, Ratkovské Bystré, Podzámčok, Lazy pod Makytou a liptovské lokality Magurka či Čierny Váh. „K niektorým poruchovým miestam v odľahlých zónach sa nedarilo dostať cez zasnežený a neprechodný terén. V tých oblastiach sa však nachádza len málo trvalo obývaných objektov,“ uviedol Gejdoš. V pondelok večer podľa neho zostali bez prúdu už len desiatky odberných miest. „Energetici budú na ich odstránení pokračovať aj zajtra,“ podotkol.
K výpadkom elektriny dochádza podľa Gejdoša najčastejšie v oblastiach „mimo civilizovaný svet“. Týka sa to najmä odľahlejších lazov, chatových oblastí, dolín a všetkých lokalít vyššie v horách. Všade, kde idú vedenia cez les, kopce a hrozí riziko pádu stromov. „Na strednom Slovensku je to špecifikum, lebo tu máme naozaj veľmi veľa takých oblastí. Či už na Orave, Liptove, Kysuciach, kdekoľvek sa otočíte, nájdu sa nejaké lazy a samoty,“ poznamenal. Veľké obce či mestá, v prípade nejakej poruchy, vraj vedia dať relatívne rýchlo dokopy. „Horšie je to tam, kde treba ísť nejakých päť kilometrov traktorom a potom ešte ďalšie dva pešo. Vtedy trvá aj týždeň, kým to pozbierame zo zeme,“ povedal.
Zopakoval, že k najpostihnutejším lokalitám patrí tiež Horné Považie. „Najmä obce v okrese Púchov a Považská Bystrica smerom k Českej republike, kde sú rozťahané dediny po kopcoch,“ spresnil. Na Liptove je problémová osada Magurka, Ľubochnianska dolina či lokalita Čierny Váh. „Ďalej sú to okolie Tisovca, Banskej Štiavnice, Brezna, Hriňovej, Hnúšte,“ vymenoval. Zároveň dodal, že všetky vedenia tam idú cez les.