Za posledné dni sa s nakazenými operencami roztrhlo vrece. Infikované miesta sú najmä tam, kde voľne žijú vtáky. Výskyt vírusu sa objavil na Oravskej priehrade, Liptovskej Mare a v bratislavských Rusovciach. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) o tom informuje na svojom webe.
Veterinári potvrdili pred pár dňami vtáčiu chrípku na Oravskej priehrade na Vtáčom ostrove a Liptovskej Mare u čajok smejivých. V Rusovciach išlo o nakazeného rybára čierneho.
V apríli ŠVPS zaznamenala vírus u tých istých čajok na vodnej nádrži Sĺňava a Hrušovskej zdrži a taktiež u labuti veľkej na melioračnom kanáli pri Veľkých Kosihách. „Vo všetkých prípadoch išlo o vysokopatogénny kmeň vírusu vtáčej chrípky," skonštatovala veterinárna správa.
Čítajte viac Pri Senci odhalili veľké ohnisko nákazy vtáčej chrípky. Veterinári okamžite spustili mimoriadne opatrenia
Spolu zatiaľ v tomto roku potvrdili tri ohniská vtáčej chrípky u hydiny, jedno ohnisko u iných vtákov držaných v zajatí a 13 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.
Štyri mŕtve čajky
Veterinári potvrdili, že sa vyskytol vírus vtáčej chrípky pri vodnej hrádzi na Liptove. Boli to štyri mŕtve čajky. Štátna veterinárna a potravinová správa uviedla, že išlo o vysokopatogénny kmeň HPAI H5N1. Telá vtákov nali v mestskej časti Liptovského Mikuláška v Palúdzkej. Okolie nálezu veterinári označili ako infikované pásmo. Ohraničené tak sú v okruhu tri kilometre od miesta nákazy.
Boli vydané veterinárne opatrenia na kontrolu chorôb zvierat pre dotknuté obce, poľovné združenia a chovateľov hydiny a iných vtákov držaných v zajatí na zamedzenie šírenia tohto ochorenia v infikovanom pásme 3 kilometre od miesta nálezu.
Nakoľko je možný prenos aj na hydinu a iné vtáky držané v zajatí, chovatelia v infikovanom pásme boli informovaní cez mestské respektíve obecné úrady. Mesto Liptovský Mikuláš sa k situácii nevyjadrilo a presunulo nás na ŠVPS.
Ako sa chrániť pred vtáčou chrípkou?
Pri nájdení uhynutých vtákov – nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť zodpovedným úradom alebo správcovi vodného toku. V prípade náhleho zvýšeného úhynu domácich vtákov kontaktovať príslušnú RVPS. Základným predpokladom je zabrániť priamemu, prípadne nepriamemu kontaktu domáceho vtáctva s voľne žijúcimi druhmi.
Nakazené vtáky sú všade
Avšak celkovo sa nejedná len o štyri čajky. Uhynutých vtákov je evidovaných viacero. Ako informuje pre Pravdu doktorka Barbora Pavlíková zo Štátnej veterinárnej správy z Odboru zdravia a ochrany zvierat ide častokrát aj o hromadné úhyny práve čajok a podobných vodných vtákov, ktoré v súčasnosti vykazujú vysokú mieru citlivosti na tento kmeň.
„Vírus sa neobjavil iba na Liptove, výskyt tohto kmeňa je zaznamenávaný aj na iných miestach Slovenska, v celej Európe, respektíve celosvetovo,“ uviedla Pavlíková. Primárne ako ďalej vysvetľuje ho šíria sťahovavé vtáky, najmä vodné druhy, ktoré sa zvyknú zdržiavať a hniezdiť pri vodných plochách (jazerá, štrkoviská, rybníky, rieky, pobrežné oblasti). Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa našli choré vtáky v okolí Liptovskej Mary.
Prenos je možný aj na ľudí
Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov, ktorá za určitých okolností môže byť prenosná aj na cicavce, upozorňuje Pavlíková. Ďalej podrobne vysvetľuje, že na infekciu vírusmi vysokopatogénnej (highly pathogenic) aviárnej influenzy (HPAI) sú vnímavé v podstate všetky druhy vtákov (domáce aj voľne žijúce). Táto miera vnímavosti a rozsah príznakov sa však líšia medzidruhovo.
Najcitlivejšie sú z tohto hľadiska z domácej hydiny kura domáca a morka. Vodná hydina je tiež veľmi vnímavá, to sú napríklad. kačice alebo husi. Ale všeobecne ako uvádza doktorka vykazuje oveľa slabšie príznaky, preto môže skryto vírus prenášať na iné vtáky. Z voľne žijúcich sú na súčasne kolujúci kmeň najcitlivejšie labute a momentálne aj čajky a iné príbuzné vtáky, ktoré zvyknú hniezdiť vo veľkých kolóniach a tento vírus spôsobuje masové úhyny a je tak veľkou hrozbou aj pre biodiverzitu.
„Vysokopatogénne kmene vtáčej chrípky H5 a H7 majú aj zoonotický potenciál,“ odborne popisuje doktorka. To v jednoduchosti znamená, že, existuje riziko prenosu na človeka. Za určitých podmienok sa teda môže na človeka preniesť aj vírus, ktorý sa vyskytol na Liptove. nakoľko sa jedná o vysokopatogénny kmeň vírusu H5N1 (HPAI H5N1).
Dnes je v Európe kolujúca vetva HPAI H5N1 – 2.3.4.4b, ktorá bola zaznamenaná prevažne u morských cicavcov, ktoré žijú v úzkom kontakte s voľne žijúcim vtáctvom, respektíve sa takýmto vtáctvom živia, tu ide napríklad o tulene, ale aj rôzne iné cicavce.
Hlavnými klinickými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a pokles až zastavenie príjmu krmiva. Objavujú sa i respiračné príznaky. Nakazené jedince masívne hynú. Pavčíková do budúcna predpokladá, že šírenie ochorenia ako aj výskytu úhynov u voľne žijúcich vtákov bude predovšetkým v okolí vodných plôch, pri ktorých sa zvykne zdržiavať a hniezdiť voľne žijúce vtáctvo.