Takýchto zázračných miest, kde sa čas aktivistov mení na hodnotné ekologické projekty, môžeme prstom sledovať po celom Slovensku. Na území Trnavského kraja ich popularizuje súťaž Ekologický čin roka. Trnavský samosprávny kraj ju vyhlasuje už dvanásť rokov. Do 12. ročníka sa prihlásilo 30 projektov. „Ide o rekordný počet,“ podotkol predseda hodnotiacej komisie Patrik Voltmann s tým, že výber bol náročný.
Dievčatá neodolajú a pobozkajú
Akonáhle slnko naberie počas jarných mesiacov trochu na sile, na Základe škole F.E. Scherera v Piešťanoch sa začne opakovať otázka – kedy už pôjdeme zbierať žabky? Vybavení rukavicami, vedrami a niekedy aj čelovkami sa už niekoľko rokov vydávajú školáci za ropuchami bradavičnatými, ktoré po párení ťahajú z lesa smerom k nádrži Striebornica v Moravanoch nad Váhom.
„Ich trasu pretína asfaltová cesta, a preto ich pomáhame prenášať do vody,“ hovorí Viera Mikesková, zástupkyňa pre mimoškolskú činnosť a zároveň vedúca Centra voľného času, ktoré je súčasťou školy. Deťom sa najviac páči večerný prenos s čelovými baterkami. Ropuchy ťahajú k vode najmä za súmraku. „Žabám svietia očká, skáču krížom-krážom a deti ich nestíhajú zbierať,“ opisuje.
Trnavský samosprávny kraj ocenil najlepšie zelené projekty spomedzi dobrovoľníkov i škôl.
Malí pomocníci sa obojživelníkov neštítia. Ako Mikesková prezrádza, niektoré dievčatá bozkom skúšajú, či niektorá z nich nie je zakliatym princom. „Deťom sa to páči, vypytujú sa na to, chodili by ich prenášať aj každý deň,“ dodáva.
Ropuchy zbierajú v rozmedzí približne dvoch týždňov v jarnom období podľa počasia. V tomto roku sa to podarilo dvakrát. Ročne pomôžu v priemere 300 až 400 žabám. „V rámci tohto projektu sa deti dozvedia aj o živote obojživelníkov,“ podotýka pedagogička. Niekoľkoročná aktivita prináša ovocie aj v podobe ohľaduplnosti vodičov.
Čítajte aj Holíčan dva roky čistil cestu. Bol to môj Everest, tvrdí
S prenášaním žiab začalo pred mnohými rokmi občianske združenie Živel, s ktorým Mikesková spolupracovala. „Chodili sme partia dospelých a pomáhali sme so zátarasami a prenosom. Potom mi napadlo zobrať aj deti,“ hovorí. Dnes týmto živočíchom pomáhajú ľudia aj neorganizovane. Niektoré deti prichádzajú spoločne s rodičmi.
Najvyššie ocenenie spomedzi školských projektov však nedostala piešťanská škola len za túto činnosť. Pedagógovia i žiaci sa zapájajú do množstva ďalších ekologických a ochranárskych projektov. Jedným z nich je napríklad školský recyklačný program s názvom Recyklohry.
Mení sa krajina i ľudia
Víťazný projekt neziskovej organizácie Pre Úľany – Pro Fudemus v kategórii občianske združenia, obce a dobrovoľníci mal za cieľ vybudovať prostredníctvom ovocných stromov multifunkčný ochranný prvok v otvorenej vidieckej krajine. Výsadba ovocných drevín na pomedzí obcí Pusté Úľany, Veľký Grob a Pavlice však priniesla aj ďalší benefit, no o tom až neskôr.
„S výsadbou vetrolamov v podobe ovocných stromov sme začali vlani. Vysadili sme ich asi 500 a k tomu 200 ovocných kríkov“ prezrádza Sarah Démuthová, Ocenenie prevzala v menej svojich rodičov Slávky a Andreja Démuthových – akademikov, ktorí neziskovku založili. „Cieľom je zvýšiť biodiverzitu, zlepšiť zadržiavanie vody a chrániť pôdu pred vetrom či pôdnou eróziou,“ predstavuje projekt mladá dievčina.
Dôležitosť vetrolamov si podľa aktivistov uvedomovali poľnohospodári aj v minulosti . „Jeden centimeter ornej pôdy vznikne asi za 100 až 250 rokov. Odfúkne ho počas jedinej prašnej víchrice. Stari poľnohospodári vedeli, aký význam majú malé polia, medze a vetrolamy. Chránia ich prácu a živobytie. Odviatu pôdu na miesto už nik nevráti,“ vysvetľujú.
Do projektu sa zapojilo približne 50 dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Viacerí z nich bývajú na Čerešňovej ulici v Pustých Úľanoch, kde s výsadbou začínali a ktorej názov bol inšpiráciou práve pre vysadenie čerešní. Neskôr pribudli aj ďalšie ovocné druhy.
Projekt vychádza z historických záznamov o obci Pusté Úľany. Aktivisti sa stretávali aj s pôvodnými obyvateľmi dediny a pýtali sa ich, ako dané územie vyzeralo v minulosti. „Je za tým naozaj veľa práce,“ dodáva Démuthová. Samotnej výsadbe predchádzali aj rokovania s miestnymi poľnohospodármi.
Najväčším problémom bolo sucho. Pri takom veľkom množstve drevín nebolo jednoduché dostať pravidelnú vlahu k všetkým naraz. Niektoré stromy preto uschli a neskôr boli nahradené. „Do stredu poľa už máme zavedenú úžitkovú vodu, takže to bude jednoduchšie,“ vraví dcéra činorodých rodičov.
Ovocné stromy vysádzajú aktivisti popri poľných cestách, ktoré nie sú využívané na poľnohospodárske účely a prepájajú tak háje troch obcí. Okrem stromov pribudli na trase lavičky a neskôr aj vyhliadka, ktorú nazvali Hniezdo.
„Stala sa z toho cyklistická destinácia, kam ľudia chodia oddychovať a vyhľadávajú to ako rekreačnú oblasť,“ podotýka mladá dievčina. Vyhliadka sa postupne zmenila na akési centrum, kam sa prichádzajú vzdelávať aj žiaci okolitých škôl.
Vo výsadbe plánujú dobrovoľníci pokračovať aj ďalej. Popri tom chcú vzdelávať ďalšiu generáciu. „Moji rodičia začali niečo úžasné a je dôležité, aby v tom pokračovali ďalší,“ dodáva Démuthová na záver. Neziskovka sa venuje aj historickým témam spojených s obcou a jej okolím, pomáha pri oprave kostolov, ale aj vzácneho historického organu.