Rokovanie ministrov financií krajín platiacich eurom, ktorí debatovali o gréckej finančnej kríze, sa pre dnešok (streda) skončilo. Uviedol to na twitteri fínsky minister Alexander Stubb. Diskusia ale bude pokračovať vo štvrtok od 13:00 SELČ, ministri sa teda stretnú len niekoľko hodín pred začiatkom summitu Európskej únie.
Šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem z Holandska bol pri odchode zo zasadnutia veľmi stručný. „Dohodu sme teraz nedosiahli. Sme ale odhodlaní pokračovať a urobiť, čo je potrebné,“ poznamenal.
Ešte v stredu večer a v noci sa grécky premiér Alexis Tsipras v Bruseli stretol so zástupcami veriteľských inštitúcií. O výsledkoch stretnutia nie sú informácie. Nemenovaný grécky predstaviteľ uviedol, že pozícia Atén zostáva rovnaká.
Už pred stredajšou večernou schôdzkou euroskupiny bolo zrejmé, že rozdiely v pohľade gréckej vlády a trojice veriteľských inštitúcií sa napriek intenzívnym rokovaniam nepodarilo zblížiť.
Grécky minister Janis Varufakis pri príchode na schôdzku s novinármi nehovoril. Jeho nemecký kolega Wolfgang Schäuble dal hneď najavo, že dohodu v stredu v rámci Euroskupiny nebude možné nájsť.
„Myslím si, že tri rokovania euroskupiny a dva summity by k nájdeniu európskeho riešenia pre Grécko mali stačiť,“ uvádzal napríklad slovenský minister Peter Kažimír. Dodal však tiež, že je veľmi zvedavý, ako bude eurozóna na konci stredajšieho večerného rokovania vyzerať.
Foto: SITA/AP, Thierry Monasse
Krach Grécka by ohrozil Balkán
Podľa zdrojov denníka The Times ale rozpory neexistujú len medzi Grékmi a veriteľmi. Minulú noc sa vraj objavili aj medzi eurozónou a MMF. Fond sa vraj obáva, že návrhy, vypracované za pomoci Európskej komisie, sú nerealizovateľné.
Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's upozornila, že úverové známky balkánskych krajín by sa mohli zhoršiť, ak by sa do ich bankových systémov preniesli problémy Grécka. Poukázala pritom na to, že grécke bankové domy sú v Bulharsku, Rumunsku, Srbsku, Macedónsku a v Albánsku „systémovo dôležitými“ bankami. Ak by Grécko muselo vyhlásiť bankrot a jeho banky by skrachovali, mohlo by v okolitých krajinách, kde pôsobia pobočky gréckych bánk, dôjsť k dominovému efektu.
Vrie to aj v Syrize
Grécky minister hospodárstva Jorgos Statchakis vyhlásil, že prípadnú dohodu Atén s medzinárodnými veriteľmi musia grécki zákonodarcovia schváliť pred vypršaním záchranného programu pre zadlžené Grécko na konci mesiaca. Vo vládnom tábore ale vypukli trenice.
Niekoľko poslancov ľavicovej strany Syriza už upozornilo, že nepodporí ani skoršie a miernejšie Tsiprasove návrhy. Koaliční Nezávislí Gréci zase požadujú záväzok odpisu gréckych dlhov, čo ale veritelia doteraz odmietali.
Nervózni vkladatelia v obavách z krachu rokovaní vyberajú vklady z gréckych bánk, pre ktoré sú jedinou náhradou úvery z programu núdzového financovania. Európska centrálna banka (ECB) v stredu podľa zdrojov Reuters strop týchto úverov opäť zvýšila, tento týždeň minimálne tretíkrát.
Veriteľom sa nepáči časť gréckych návrhov
Medzinárodní veritelia Grécka odmietli časť gréckych návrhov na riešenie gréckej dlhovej krízy, pretože by podľa nich viedli k ďalšej recesii ekonomiky.
Atény majú hlavne znížiť štátne výdavky, uviedli v stredu s odvolaním sa na zdroje z veriteľských inštitúcií grécke médiá. Veritelia obratom prišli s novými protinávrhmi, ktoré majú nezhody v rokovaniach prekonať. Podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa to ale vyzerá, akoby veritelia o dosiahnutie dohody s Gréckom nemali záujem. Grécka médiá uvádzajú, že Atény sú z odmietnutia v šoku a protinávrhy odmietli.
Podľa denníka The Wall Street Journal veritelia grécku ponuku výrazne preškrtali, čo je zrejmé na dokumente samotnom, ktorý okamžite prevzali ďalšie médiá, vrátane tých gréckych.
Gréci tento týždeň navrhli, že zvýšia daň z pridanej hodnoty, firemné dane a sociálne príspevky, aby dosiahli dohodu s veriteľskou „trojkou“ – Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) – a otvorili si tak cestu k uvoľneniu zostávajúcich peňazí z medzinárodného úverového programu.
Veritelia ale s opatreniami na zvýšenie gréckych príjmov do štátnej pokladnice nesúhlasili, povedal podľa zdrojov Reuters svojim poradcom Tsipras. „Tento zvláštny postoj môže znamenať len jednu z dvoch vecí: buď dohodu nechcú, alebo slúžia špecifickým záujmom v Grécku,“ povedal na komunitnej sieti Twitter Tsipras, ktorý mal v Bruseli popoludní a večer na programe ďalšie stretnutia s veriteľmi. Podotkol tiež, že počas predchádzajúcich rokovaní o medzinárodnej pomoci Írsku alebo Portugalsku sa nikdy nenastalo, že by niektoré inštitúcie opakovane odmietali „rovnocenné opatrenia“.
Šéfka MMF Christine Lagardeová povedala francúzskemu serveru Challenges, že grécky reformný plán nemôže byť založený len na záväzkoch zvýšenia daní. Upozornila, že si nepraje „grexit“, teda odchod Grécka z eurozóny, aj keď by to podľa nej nespôsobilo medzi krajinami platiacimi eurom žiadnu „explóziu“. Dodala, že oživenie gréckej ekonomiky si vyžaduje reformy, ale aj kroky zo strany európskych veriteľov, ktoré majú zabezpečiť, aby dlh bol udržateľný.
Podľa gréckeho denníka Ta Nea je ale napríklad MMF nespokojný s plánom „nadmerného zdanenia podnikov, ktoré zhorší recesiu hospodárstva a povedie k zvýšeniu nezamestnanosti“.
„Je tiež príznačné, že včera (v utorok) v noci (európsky) komisár (pre ekonomiku Pierre) Moscovici gréckym poslancom povedal, že Brusel bol (gréckymi návrhmi) ‚šokovaný‘,“ dodal denník. Podľa jeho informácií komisár upozorňoval, že navrhované opatrenia gréckej vlády smerujú k ďalšiemu prepadu ekonomiky.
MMF znovu kritizuje optimizmus Atén týkajúci sa odhadovaných výnosov a odporúča, aby krajina prijala ďalšie úsporné opatrenia vo výške 700 miliónov eur, aby mala nádej na dosiahnutie primárneho rozpočtového prebytku jedného percenta hrubého domáceho produktu v tomto roku a dvoch percent v roku 2016. Navyše MMF neverí Grécku, že v tohtoročnom druhom polroku vyberie dodatočne na daňových nedoplatkoch celých 500 miliónov eur.
Podľa denníka Kathimerini veritelia trvajú napríklad na zvýšení dane z pridanej hodnoty na 23 percent pre ubytovacie zariadenia (namiesto 13 percent) a na zrušenie výnimky v podobe nižšej DPH pre obyvateľov gréckych ostrovov. Rovnako chcú väčšie úspory v zbrojení (400 miliónov eur namiesto 200 miliónov). Požadujú tiež miernejšie daňové zaťaženie podnikov – daň z príjmov nemá byť zvýšená z 26 percent na 29 percent, ale na 28 percent.
Veritelia zároveň naliehajú na Atény, aby naplno uplatnili nový dôchodkový zákon z roku 2010, ktorý trochu vyrovnáva rozdiely vo výške penzií: znižuje najvyššie dôchodky, ale zvyšuje najnižšie. Penzisti však majú platiť vyššie zdravotné poistenie, namiesto štyroch percent to má byť šesť percent. Predčasné dôchodky majú byť úplne zrušené.
Podľa zdrojov Reuters rokovania Atén s veriteľmi napriek správam o rozporoch pokračujú. Nové protinávrhy, ktoré majú rozpory v názoroch na požadované reformy v Grécku prekonať, ale podľa gréckych médií Atény rezolútne odmietli. Grécky štátny minister Alekos Flamburakis ponuku veriteľov v prvej reakcii označil za absurdnú. Podľa neho návrhy Atén sú dôstojné, pretože zaťažujú bohatých, a nie chudobných.
Grécko by bez ďalších peňazí od medzinárodných veriteľov nemuselo byť schopné uhradiť do utorka dlžnú splátku Medzinárodnému menovému fondu (MMF).