Nie je to síce veľa, ale dosť na to, aby vodcovia eurozóny z pondelkového mimoriadneho summitu zvolaného v pesimistickej nálade odišli lepšie naladení. Nádej, že sa do konca týždňa podarí dohodnúť sa na záchrannom programe, trvá. Veritelia, teda Medzinárodný menový fond (MMF), Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia, prepočítavajú grécky návrh. Vyzerá to, že zatiaľ víťazí vôľa chrániť euro, ale neznamená to, že tým je záležitosť vyriešená, napísal ku gréckej kríze britský The Guardian.
Znova sa schádzajú ministri financií eurozóny a nasledovať bude summit EÚ. Britský premiér David Cameron síce chcel na tomto summite hovoriť o svojich požiadavkách na reformu EÚ, ale vyzerá to, že summitu bude dominovať téma zabránenia odchodu Grécka z eurozóny.
Je smutné, že dohoda, ktorá sa teraz rysuje, sa veľmi nelíši od tej, ktorá mohla byť podpísanú už pred niekoľkými mesiacmi. Aj pôvodný grécky návrh, hoci je teraz trochu zmenený, reagoval na požiadavky veriteľov na zníženie deficitu. Do každého ďalšieho návrhu Gréci vkladali ďalšie úsporné opatrenia, a to bez ohľadu na predvolebné sľuby o ukončení rozpočtových škrtov. Posledný návrh zahŕňa sprísnenie režimu dane z pridanej hodnoty.
To všetko svedčí o tom, že sa veci vyvíjajú podľa plánu a zvíťazila politika – riziko spojené s možným odchodom Grécka z eurozóny a dokonca aj z Európskej únie bolo príliš veľké. Bolo to jasné z reakcie globálnych finančných trhov, ktoré bez výnimky okamžite reagovali na pondelkové návrhy a označili ich za dobrý základ ďalšej debaty. K dohode povzbudil všetky strany aj americký prezident Barack Obama. V stávke je príliš veľa.
Malé ústupky, ktoré sú veritelia teraz ochotní urobiť v otázke penzií a zvýšenia daní chudobným, umožnia gréckemu premiérovi Alexis Tsiprasovi zachovať si tvár pred voličmi a prekonať ťažkosti pri presadzovaní návrhov v parlamente. Odvrátil hrozbu zavedenia kontroly kapitálu, ktorá mala zastaviť odliv peňazí z Grécka, a ponižujúcu hrozbu ECB o zastavení núdzových úverov pre grécke banky.
S ďalšími úspornými opatreniami sa bude Grécko vyrovnávať ťažko a cena za obnovu ekonomiky bude oveľa vyššia. Zatiaľ čo zvyšok eurozóny vykazuje známky pomalého oživovania, Grécko sa vrátilo do krízy. Hrubý domáci produkt v posledných troch mesiacoch minulého roka klesol o 0,4 percenta a o ďalších 0,2 percenta v prvých troch tohtoročných mesiacoch. Ďalšie zhoršenie bude asi nasledovať, miera nezamestnanosti stúpla na 26 percent. Mnoho podnikov zastavilo kvôli neistote okolo vyjednávania prácu. Ozdravenie ekonomiky si vyžiada veľké úsilie. Je ťažké si to predstaviť teraz, ale vlani príjmy z turistického ruchu pomohli po päťročnom upadaní gréckej ekonomiky znovu zvýšiť HDP. Nedávny zlom toto zlepšovanie situácie opäť zastavil.
Pred Gréckom sa rysujú roky úsporných opatrení. Prídu záchranné peniaze, ale bude tiež deprivácia a buď žiadny alebo len veľmi pomalý hospodársky rast. A to nie je recept na sociálny a politický pokoj. Trojica veriteľov bude stále veľmi viditeľná, takže oproti minulým piatim rokom sa veľa nezmení.
To obracia pozornosť späť k trvalému problému, ktorý vyvstáva vždy, keď sa hovorí o Grécku. Grécka ekonomika nezačne trvalo rásť, kým sa nevyrieši jeho ohromná dlhová záťaž vo výške 180 percent jeho HDP. Aby mohlo Grécko svoj dlh splácať, musí jeho ekonomika rásť ročne aspoň o štyri percentá. Inak Grékov nečaká nič iné, než ďalšia bieda a uťahovanie opaskov.