„Tieto skreslené informácie poskytlo EAS pravdepodobne Združenie sudcov Slovenska, ktoré by to malo uviesť na správnu mieru,“ konštatovala hovorkyňa iniciatívy Katarína Javorčíková.
Za nepravdivé označila najmä fakty týkajúce sa zloženia výberových komisií na menovanie a kariérny postup sudcov, i fakty o kompetenciách orgánov, ktoré môžu v súčasnosti podávať na sudcov disciplinárne návrhy.
„Rezolúcia v súvislosti s disciplinárnym konaním nevystihuje logiku vývoja právnej úpravy, ktorý smeruje k posilneniu ústavnosti a tým aj sudcovskej nezávislosti… Pred novelou zákona o sudcoch (účinnou od 1.5.) bolo reálne možné dočasne pozastaviť výkon funkcie aj takému sudcovi, ktorý nebol disciplinárne stíhaný za čin nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Teraz to už možné nie je,“ uviedla ako príklad.
Septembrová rezolúcia EAS sa stala podnetom pre politickú kritiku, ktorú adresovali predstavitelia opozície ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej. Opozičný Smer-SD konštatoval, že podobné stanoviská kazia obraz Slovenska v zahraničí a požadoval, aby šéfka rezortu zvážila svoje ďalšie pôsobenie vo funkcii. SNS zas konštatovala, že Žitňanská by mala byť vo funkcii nahradená profesionálom.
Samotná ministerka kritiku odmieta a rovnako ako ZOJ tvrdí, že EAS vychádzala z nesprávnych informácii. Zároveň odmietla argumenty Smeru-SD, keďže podľa nej práve expremiér Robert Fico môže za zlý stav justície, ktorý zdedila po nástupe na ministerstvo.