Najčastejšie sa skloňuje bankrot problematických krajín alebo rýchly prechod k rozpočtovej únii s jednotnými daňami, centrálnym ministerstvom financií a tým prísnejšou kontrolou hospodárenia členských štátov.
V nálade neistoty a očakávaní by sa však mali európski politici rýchlo rozhodnúť, ako budú dlhovú krízu riešiť. Ich vyčkávanie a neurčité vyjadrenia boli totiž jedným z hlavných dôvodov štvrtkových a piatkových prepadov na burzách.
„Eurozóna stojí pred dôležitým rozhodnutím. Buď nechá zbankrotovať niektoré problematické krajiny a následne aj niektoré súkromné finančné inštitúcie, alebo sa bude musieť transformovať na fiškálnu úniu, v ktorej budú prebiehať masívne transfery bohatstva medzi jednotlivými krajinami,“ povedal Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Podľa ekonóma Pavla Kohouta sa dá ďalší vývoj predpovedať len podľa doterajších krokov. Európske zmluvy, dohody a sľuby boli doteraz porušované, takže podľa neho možno len skúmať, ktoré záväzky ešte zostali neporušené.
„Nie je ich veľa. V zásade zostáva už len jeden: Európska centrálna banka tvrdí, že za žiadnych okolností nebude platiť dlhy členských štátov inflačnými peniazmi,“ spresnil Kohout. „Preto v dohľadnom čase očakávam masívnu infláciu v eurozóne. Zvyšovať dane už nie je kam, bankroty tiež neprichádzajú do úvahy. Zostáva tak už len inflačné rozpustenie dlhov, iná možnosť skutočne neexistuje,“ dodal Kohout.
V praxi by sa tak cez vysoký rast cien znehodnocovali peniaze, čím by klesala aj reálna hodnota dlhov členských krajín. Európska centrálna banka zrejme spustí tlač peňazí napríklad vtedy, ak by skupovanie rizikových dlhopisov veľkých krajín nebolo kryté ekonomickým vývojom. Teda napríklad problémové krajiny by nedodržali sľúbené úsporné opatrenia.
Vyjadrenia politikov o potrebe rýchleho prijatia jednotných európskych dlhopisov opätovne otvárajú aj otázku jednotnej rozpočtovej únie. Okrem prísnejšej kontroly hospodárenia jednotlivých členov únie by bohatšie krajiny museli dotovať chudobnejšie. O tom podľa Karpiša rozhodnú najmä nemeckí voliči, keďže v takom prípade by bolo práve Nemecko najväčší prispievateľom, ,,a to až vo výške niekoľkých desiatok percent nemeckého HDP".
Fiškálna únia v pravom zmysle slova tak zatiaľ vyzerá byť politicky nepriechodným riešením. ,,K fiškálnej únii Európa ťažko dospeje a nemyslím si, že by to bolo celkom správne. Rozpočtová politika je spôsob, ako národná vláda napĺňa svoje ambície k voličom, občanom. Ak by sme ju však chápali ako súbor preventívnych opatrení či tlak na uskutočňovanie štrukturálnych reforiem a koordinovaný dozor nad fiškálnymi politikami členských krajín, viem si predstaviť takýto spôsob koordinácie," vysvetlil František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky.
Súčasné riešenia cez skupovania dlhopisov na sekundárnych trhoch a nepriama záchrana problematických krajín podľa odborníkov nie je udržateľným riešením. ,,Vidíme možnosti na upokojenie situácie, sú nimi výrazné navýšenie eurovalu či dodanie novej likvidity do finančného systému zo strany centrálnych bánk. Tieto riešenia však považujeme za dočasné, ktoré odkladajú problémy ďalej do budúcna," povedal Kamil Boros, analytik X-Trade.