Dana Kováčová z Banskej Bystrice síce vzburu učiteľov chápe, no spôsobí jej ťažkosti. „Viem, musia sa ozvať, aby sa ich problémy konečne začali riešiť,“ hovorí. Netuší však, kto sa na budúci týždeň postará o jej dvoch synov prvákov. „Obe naše babičky žijú vyše sto kilometrov ďaleko, takže si budeme musieť poradiť sami,“ tvrdí.
Ako dodáva, počula už o ponukách rôznych súkromných centier, v ktorých by deti mohla umiestniť. „Lenže nemám ich overené a neviem, či sa na ne možno spoľahnúť. A pri cenách 12 až 15 eur denne rozhodne nie sú lacné,“ pokračuje. Najskôr, ako dodáva, sa spojí s viacerými rodičmi a pri strážení detí sa vystriedajú. „Hádam sa po jednom-dvoch dňoch učitelia s vládou dohodnú,“ verí mama dvojčiat.
„Na pondelok mi akurát vychádza pracovné voľno. Potom by nám už museli vypomôcť rodičia na dôchodku. Pre mňa, za mňa, nech učitelia štrajkujú aj do konca roka, aj tak nič nedosiahnu, len ublížia žiakom aj sebe,“ hodnotí situáciu mama dvoch maloletých detí Eva Vetríková z Liptovského Mikuláša. „Všetci známi sú za štrajk, nikto proti nemu nebrojí. Nie je jednoduché nájsť riešenie, ale poradíme si,“ zdôrazňuje Bratislavčanka Marika Kecskésová, ktorej syn a dcérka pôjdu k starej mame na príjemné „nútené prázdniny“.
Pomoc s umiestnením detí ponúkajú zaneprázdneným rodičom aj viaceré obce či súkromníci. V bratislavskom Starom Meste sa napríklad bezplatne otvorí mimoriadny školský klub pre miestnych škôlkarov a žiakov prvého a druhého ročníka základných škôl, kde budú deti pod pedagogickým dozorom, no bez poskytnutia stravy. „U nás si deti môžu zaplávať v bazéne, urobíme im tvorivé dielničky a aj im dáme obed, denne za 12 eur,“ sľubuje majiteľka banskobystrického súkromného relaxcentra Erika Molnárová.
V zmysle zákona o sociálnom poistení môžu tiež rodičia zostať s menšími deťmi doma a požiadať o ošetrovné. Táto nemocenská dávka sa totiž neviaže len na pomoc chorému členovi rodiny, ale aj na „osobnú a celodennú starostlivosť o zdravé dieťa do 10 rokov veku“. Poistencovi zároveň patrí vtedy, keby „predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté“.
Hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder takúto možnosť nevylučuje. Potrebné je však podľa neho doložiť tlačivo od lekára, ktorý poistencovi potvrdí dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti. A takisto písomné potvrdenie riaditeľa školy o tom, že bola v daný deň uzavretá z dôvodu štrajku zamestnancov a žiakom uvoľneným z vyučovania nezabezpečila náhradné priestory na plnenie povinnej školskej dochádzky. „Ak budú splnené aj ostatné zákonom stanovené podmienky nároku na ošetrovné, vrátane podmienky veku dieťaťa a podmienky osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, nárok na ošetrovné rodičovi dieťaťa vznikne,“ uviedol Višváder.
Rodičia stredoškolákov sa zase najviac obávajú toho, že vymeškané vyučovacie hodiny budú mladým chýbať. „Pravdaže, môj 18-ročný syn sa na mimoriadne voľno teší. Aj keď krátko pred maturitou by si už mohol uvedomiť, že za svoje vzdelanie zodpovedá sám a neodučené hodiny mu budú chýbať,“ uvažuje Milada Franeková, mama gymnazistu z Bratislavy. Hoci štrajkujúcich a ich požiadavky podporuje, učitelia by podľa nej mali študentom aspoň systematicky zadať úlohy na domáce samoštúdium a po návrate do škôl prísne preveriť ich splnenie.
Podľa Mariána Justusa, profesora bratislavského Gymnázia Jura Hronca však súčasný chaos, ktorý okolo štrajku vládne, bráni pedagógom vymýšľať žiakom či študentom nejaké formy samoštúdia. „Aspoň na našej škole sme sa tým doteraz nezaoberali,“ priznáva. Zodpovednosť za to, že deti zostanú bez vyučovania, je však podľa neho predovšetkým na vláde. „Vieme, že tá kalkuluje, že to rýchlo vzdáme, no v našej škole je až 96 percent kolegov rozhodnutých, že sa nevzdáme a vydržíme v neobmedzenom štrajku,“ zdôraznil.
Učitelia aj nepedagogickí zamestnanci škôl musia myslieť na to, že za každý neodpracovaný deň nielenže prídu o 15 až 30 eur platu, ale budú aj povinní individuálne si zaplatiť zdravotné poistné v dennej sume 1,58 eura. „Ak za nich neplatí štát, ako napríklad za poberateľov starobného dôchodku, musia si odvody do zdravotnej poisťovne zaplatiť sami. Zamestnávateľ ich totiž na deň štrajku zo zdravotnej poisťovne odhlási,“ potvrdila hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková.
Poisťovni sa štrajkujúci musia ako samoplatitelia prihlásiť vyplnením a odovzdaním predpísaného tlačiva, prípadne aj osobne v niektorej z pobočiek, a to do ôsmich dní od odhlásenia zamestnávateľom. Viac informácií môžu získať z internetových stránok jednotlivých poisťovní. Poistné za mesiac november potom majú uhradiť do 8. decembra. Ak tak neurobia, stanú sa dlžníkmi a hrozia im patričné sankcie. Po skončení ich „neplateného voľna“ má znovu zamestnávateľ povinnosť prihlásiť ich na platbu zdravotného poistenia ako zamestnancov.
Čo sa však týka sociálneho poistenia, povinnosť odvádzať ho zostáva v prípade zákonného štrajku, ktorým nateraz aj učiteľský štrajk je, na zamestnávateľovi, ktorý ani nemá povinnosť oznámiť účasť zamestnanca na štrajku Sociálnej poisťovni. Keby sa však prípadným právoplatným rozhodnutím súdu preukázala nezákonnosť štrajku, účasť zamestnanca na ňom by sa považovala za neospravedlnenú neprítomnosť v práci a platba poistného by sa prerušila a zamestnávateľ by mal povinnosť oznámiť prerušenie Sociálnej poisťovni.
Zamestnanec by si síce počas prerušenia sociálne poistenie nemusel platiť, no zároveň by v tom čase ani nebol poistený – nemocensky, dôchodkovo, v nezamestnanosti a podobne. Mohol by však využiť inštitút takzvaného dodatočného zaplatenia poistného v zmysle ustanovení zákona.