Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála jediným problémom, pre ktorý vláda zatiaľ neschválila návrh zákona, bol technický problém s ministerstvami obrany a vnútra. „Prepočet na superhrubú mzdu pri silových rezortoch chceme nastaviť tak, aby to bolo spravodlivé, bez negatívnych finančných dopadov na príslušníkov silových rezortov,“ povedal minister.
Šéf rezortu práce a sociálnych vecí za prijateľné požiadavky k reforme daní a odvodov považuje návrhy umelcov o zmenách v platení odvodov z tantiém, či zaradenie kostýmov medzi daňovo oprávnenie výdavky. K paušálnym výdavkom minister Mihál uviedol, že špeciálne výnimky v tejto oblasti pre umelcov by sa nemuseli z hľadiska plnenia príjmov štátneho rozpočtu vyplatiť. „Vytváralo by to určitý priestor na úniky, určité skupiny ľudí by to vedeli využiť,“ upozornil.
Súčasťou návrhu zákona o zavedení superhrubej mzdy je aj návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý prináša zmeny v priebežnom dôchodkovom pilieri. Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády uviedla premiérka Iveta Radičová, navrhované zmeny výrazne posilňujú solidaritu v priebežnom pilieri. Najviac kabinet podľa premiérky diskutoval o valorizácii dôchodkov. „Aby sme naďalej riešili aj tému starodôchodcov a hlavne nízkych dôchodkov, vláda sa zhodla na riešení valorizácie pevnou sumou,“ dodala.
Vicepremiér a predseda KDH Ján Figeľ upozornil na to, že zmena z hrubej mzdy na tzv. supehrubú mzdu znamená „takú legislatívnu aktivitu, aká tu dlhé roky ani nebola“. Podľa neho ide o veľmi náročnú zmenu z hľadiska času aj rozsahu. „Sme na konci augusta a ak to má parlament a zároveň všetky inštitúcie zvládnuť k 1. januáru budúceho roka, bude to veľmi, veľmi náročné,“ upozornil. Zmeny v daniach a odvodoch podľa Figeľa nie sú uzavreté. „Skôr sú vnímané ako návrh a úsilie o celkovú zhodu,“ dodal.
Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Sadzba vo výške 13 % pre SZČO pritom nemá zahŕňať povinné nemocenské poistenie. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne.
Nezdaniteľná časť základu dane sa má znížiť z 19,2-násobku životného minima na 18-násobok životného minima pre každého daňovníka. Táto suma sa však nebude znižovať s rastúcim príjmom, čím sa zruší tzv. milionárska daň. Ročná nezdaniteľná časť základu dane by po novom pre rok 2012 predstavovala 3 416,94 eura. „Nezdaniteľná časť základu dane na aktívne príjmy fyzickej osoby by v súčasnom systéme v roku 2012 bola 3 644,74 eura,“ uvádza sa v materiáli. Možnosť využitia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, resp. manžela sa má obmedziť len na tie osoby, ktorých partner sa stará o nezaopatrené dieťa.