Novú „ropnú revolúciu“, ktorá odsúva ešte nedávno ohlasovaný „ropný zlom“ do nedohľadna, predpovedá štúdia amerického výskumníka Leonarda Maugeriho. V tomto desaťročí by mali ťažobné kapacity vďaka predošlému boomu investícií a rozvoju „nekonvenčných“ zásob stúpnuť najrýchlejšie od 80. rokov.
Štúdia je založená na analýze väčšiny projektov prieskumu a rozvoja ropných ložísk vo svete a pre rok 2020 predpovedá hrubý prírastok produkčných kapacít ropy a skvapalneného plynu o viac ako 49 miliónov barelov denne, čo je viac ako polovica dnešných kapacít v objeme 93 miliónov barelov za deň. Po odpočítaní rizík nových projektov a započítaní poklesu produkcie na starších ropných poliach by mal čistý prírastok kapacít byť 17,6 milióna oproti rastu o 13 miliónov v minulom desaťročí.
„Žiadny nedostatok ropy nie je. Z čisto fyzického hľadiska existujú stále ohromné nerozvinuté zásoby konvenčnej a nekonvenčnej ropy a žiadny ropný zlom nie je na dohľad,“ uvádza štúdia s odkazom na predpovede o míňaní sa ropy, ktoré sa znovu vyrojili v minulom desaťročí kvôli vtedajšiemu prudkému rastu cien. Podľa Maugeriho sa problémy okolo budúcej ťažby ropy neskrývajú pod zemou, ale na povrchu a majú podobu politických rozhodnutí a geopolitickej nestability.
Západ sa môže stať novým centrom ropnej ťažby
Z 23 veľkých producentov ropy, ktorí ťažia nad milión barelov denne, klesnú produkčné kapacity z fyzických príčin len v Británii a Nórsku, zatiaľ čo v Mexiku a Iránu sa znížia zrejme z politických príčin, tvrdí štúdia. Kapacity všetkých ostatných by mali rásť, najviac v Iraku, USA, Kanade a Brazílii.
Dominancia západnej pologule je zvratom, centrom ropnej ťažby bol tradične Stredný východ.
„Západné pologule sa v najbližších desaťročiach vďaka rastúcej úlohe nekonvenčnej ropy stanú novým centrom ropnej ťažby,“ uvádza štúdia. Podľa nej by sa tak región mohol vrátiť k svojej predvojnovej energetickej sebestačnosti.
Oživenie ropných kapacít je dôsledkom silného investičného cyklu, ktorý začal v roku 2003 a teraz dosahuje vrchol. Za posledné tri roky investície do prieskumu a ťažby ropných a plynových polí stúpli na 1,5 bilióna dolárov.
Netradičné zdroje ropy budú v kurze
Celosvetový vzostup ťažobných kapacít bude v tomto a nasledujúcich desaťročiach hnať najmä „dekonvencionalizácia“. Okrem explózie ťažby ropy a plynu viazaných v horninových formáciách na čele s bridlicami v USA sa prudko rozvíja aj ťažba z ropných pieskov v Kanade, produkcia ťažkej ropy vo Venezuele a dobývanie ropy z hlbokých zásob pod vrstvou piesku a soli v brazílskych pobrežných vodách. Ťažba nekonvenčnej ropy bude mať podľa štúdie v najbližších rokoch veľký vplyv aj na oživenie starších polí, ktorých priemerná miera využitia je necelých 35 percent.
Dobývanie ropy z hornín a väčších hĺbok ale podľa štúdie nebude znamenať zdražovanie, skôr naopak. Ekonomickým predpokladom novej produkcie tohto desaťročia je cena ropy okolo 70 dolárov za barel a len necelých 20 percent predpokladaných prírastkov nebude ziskových pri nižšej cene. Teraz sa svetové ceny ropy pohybujú medzi 80 až 100 dolármi za barel.
Štúdia predpovedá, že už využívané americké ložiská bridlicovej ropy v Severnej Dakote a Montane by mohli zodpovedať produkcii veľkej ropnej krajiny Perzského zálivu. Takýchto polí je pritom v USA viac ako dvadsať.
Po započítaní všetkých rizikových faktorov by sa ťažba v USA mohla do roku 2020 zvýšiť o 3,5 milióna barelov denne na 11,6 milióna barelov, a USA by tak mali druhé najväčšie kapacity po Saudskej Arábii. Spolu s biopalivami by produkcia kvapalných uhľovodíkov v USA mohla prekročiť 13 miliónov barelov denne, čo by predstavovalo 65 percent súčasnej americkej spotreby.
„Boom bridlicovej ropy v USA nie je žiadna dočasná bublina, ale najvýznamnejšia revolúcia v ropnom sektore za niekoľko desaťročí. Pravdepodobne to bude viesť celosvetovo k napodobňovaniu, čo by mohlo mať prekvapujúce výsledky,“ píše sa v štúdii.
Dlhodobo môže cena ropy klesať
Maugeri predpokladá, že ceny ropy zostanú do polovice desaťročia výrazne rozkolísané. Možné je, že kvôli slabej globálnej ekonomike a rastúcej ponuke ropa výrazne zlacnie, dosiaľ neznáme geopolitické faktory ju ale môžu tiež opäť zdražiť. V budúcom výhľade by ale mali ceny skôr klesať pod tlakom nových ťažobných kapacít, ktoré môžu spôsobiť nadprodukciu. Tá by sa aj napriek poklesu cien ďalej zvyšovala, pretože už budú v behu nové projekty, a potlačiť by ju mohlo len výrazné dlhodobé oživenie svetovej ekonomiky.