Slovensko čaká masívne šetrenie. Musíme nájsť miliardy, ak chceme skutočne riešiť problémy

Vláda dlhodobo hovorí o tom, že čaká na nové pravidlá, ktoré prichádzajú z EÚ. Pripravuje tak novú podobu výdavkových limitov. Tá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

„Cieľom pripravovaného návrhu zákona je preto zosúladenie aktuálnej národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä previazanie existujúceho inštitútu limitu verejných výdavkov na ,čisté výdavky‘, trajektóriu ktorých stanoví Európska komisia v strednodobom horizonte minimálne štyroch rokov,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu.

V rámci EÚ sa od budúceho roka majú uplatňovať fiškálne pravidlá v novej podobe. Jednou z dôležitých zmien je naozaj to, že v centre pozornosti budú čisté výdavky. To je tá časť výdavkov, ktorú má vláda priamo pod kontrolou, nezahŕňa napríklad úrokové platby. Výdavkové limity nebudú určené každoročne, určí sa dlhší časový horizont, v rámci ktorého bude musieť vláda držať výdavky pod kontrolou.

„Kľúčovým prvkom sa stane záväzný viacročný národný fiškálny plán, v ktorom krajina predstaví štvorročné stropy na výdavky vedúce k dlhovej udržateľnosti. Ústredným prvkom reformy by mal byť vládou pripravený strednodobý národný fiškálno-štrukturálny plán predkladaný raz za štyri roky. Východiskom preň bude plnenie kritérií troch percent a šesťdesiatich percent a následne pre krajinu Európskou komisiou vypočítaná trajektória nominálnych výdavkov,“ vysvetľoval ešte v máji Inštitút finančnej politiky.

Súčasťou zmien je aj to, že ministerstvo bude pružnejšie presúvať peniaze medzi kapitolami. Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií budú môcť v priebehu roka upraviť výdavkové limity jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, a to pri rešpektovaní celkového limitu verejných výdavkov.

Režim, do ktorého sa Slovensko pod vplyvom nových pravidiel EÚ dostáva, je pomerne prísny. Problém je v tom, že Slovensku rýchlo rastie dlh aj deficit. To spúšťa opatrenia, ktoré majú viesť k zlepšeniu stavu verejných financií.

Čítajte viac O koľko hlbšie budeme musieť siahnuť do vreciek? Prichádza nová daň z cukru. Pozrite sa, čoho sa týka

Prísne pravidlá

Nové pravidlá budú fungovať na základe štvorročných cyklov, tie sa môžu predĺžiť na sedem. Ak krajina prekračuje povolené limity dlhu alebo deficitu, plány stanovia, o koľko musí ročne znížiť čisté výdavky. Slovensko aktuálne ešte s výškou dlhu problém nemá, no trajektória výšky dlhu nie je dobrá a RRZ predpokladá, že nad kľúčovú hranicu 60 percent HDP sa môže dlh Slovenska dostať už v tomto roku. Krajiny, ktorých dlh presahuje 60 percent HDP, musia znižovať svoj dlh o 0,5 percenta HDP.

Aktuálne má Slovensko problém najmä s deficitom, ten je tesne pod hranicou šiestich percent HDP. Taký vysoký deficit núti vládu, aby ho znižovala minimálnym tempom na úrovni 0,5 percenta HDP až do momentu, kým nebude pod hranicou troch percent HDP. Nové fiškálne pravidlá by mali začať platiť od roku 2025.

Potrebujeme ozdravovať rýchlo

Problém Slovenska je, že ozdravovať tempom 0,5 percenta HDP ročne nestačí. „Pre stabilizáciu dlhu je nevyhnutná po roku 2026 nepretržitá minimálna konsolidácia na úrovni 0,5 percenta HDP až do roku 2033, pričom zadlženosť by v tomto prípade neklesla pod 65 percent HDP. Na zvrátenie verejného dlhu pod hranicu 60 percent HDP je potrebné kontinuálne zlepšovať rozpočtovú bilanciu tempom viac ako 0,75 percentuálneho bodu HDP ročne, čím by sa deficit dostal na trajektóriu prebytkového hospodárenia v priebehu roku 2030,“ upozorňuje NBS.

Ak by Slovensko chcelo výrazne ozdravovať verejné financie, muselo by vo verejnej správe nájsť miliardy eur. Rýchlu konsolidáciu namodelovala Národná banka Slovenska (NBS). Tá zahŕňa zníženie deficitu verejných financií pod tri percentá HDP v roku 2026 a jej dôsledkom je stabilizácia miery zadlženia krajiny okolo jej súčasnej úrovne.

NBS prepočítala, že deficit rozpočtu klesne pod na hranicu 2,7 percenta HDP v prípade, že vláda v roku 2025 prinesie konsolidačné opatrenia za 1,3 miliardy eur a v ďalšom roku pridá konsolidačné opatrenia za ďalších 1,9 percenta HDP. Vláda sa pritom môže rozhodnúť, či bude škrtať výdavky, alebo zvyšovať príjmy.

Čítajte viac Kamenický ukázal ochutnávku z ozdravných opatrení. Prichádzajú nové dane, Fico hovorí aj o prepúšťaní úradníkov

V prvom prípade by vláda musela znižovať rozsah niektorých opatrení, napríklad vyplácaných dávok. Nemusí ísť pritom o krátenie dôchodkov. Ešte vláda Ľudovíta Ódora napríklad identifikovala sociálne dávky, ktoré považuje za malé a nesystémové. Ide o rôzne štipendiá, ocenenia čestným občanom miest, dávky vyplácané po prepustení z väzby a podobne. Vláda odborníkov ešte minulý rok vypočítala, že v rokoch 2025 a 2026 by sa zrušením vytypovaných malých dávok dalo ušetriť zhruba 330 miliónov eur.

Napríklad skrátenie rodičovského príspevku do veku dvoch rokov dieťaťa by za dva roky mohlo priniesť viac ako pol miliardy eur. To však už je zásah do rodinnej politiky, ktorý so sebou nesie o čosi väčšie politické náklady. Tieto dva príklady ale ukazujú, že šetrenie na strane výdavkov sa dá urobiť vo viacerých oblastiach, nemusí ísť napríklad o krátenie dôchodkov.

Premiér Robert Fico avizuje, že štát by mohol šetriť prepúšťaním štátnych zamestnancov. V roku 2024 na ich platy pôjde podľa aktuálnych čísel celkovo 4,2 miliardy eur. Fico na tlačovej konferencii, na ktorej bol s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, špekuloval, že ústredná štátna správa, ktorú tvoria najmä ministerstvá, by zvládla zrušenie zhruba tridsiatich percent pracovných miest. Na tomto kroku zatiaľ nie je politická zhoda, no štát by takto mohol ušetriť až 1,26 miliardy eur. Tento efekt by však opatrenie malo iba postupne, keďže pracovné miesta nie je možné zrušiť okamžite a štát musí rátať s tým, že bude vyplácať odstupné.

Druhá možnosť, kde hľadať celkovo 3,2 miliardy eur za dva roky, je strana príjmov. Práve z tejto oblasti už minister Kamenický predstavil prvé dve opatrenia. Ide o daň zo sladených nápojov a z nikotínových výrobkov, ktoré doposiaľ dani nepodliehali. Kamenický avizuje, že v roku 2025 pripraví konsolidačný balík celkovo za 1,4 miliardy eur.

Mamutím opatrením by bolo zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Zvýšenie základnej sadzby o dva percentuálne body by podľa prepočtov Ódorovej vlády znamenalo miliardu eur v rozpočte navyše. Súčasná vláda však avizuje, že toto opatrenie použiť nechce. Znamenalo by totiž v podstate plošné zdraženie produktov a služieb.