„Je to chyba rodičov. Ako to, že bol o polnoci vonku,“ čuduje sa riaditeľ sabinovskej základnej školy Marcel Polomský. Václav nie je podľa neho problémové dieťa. Jeho 16-ročný brat Andrej, tiež jeden z piatkových útočníkov, skončil školu v júni. „Bol iný prípad. Viac ráz som ho musel disciplinárne potrestať, aj porozprávať sa s rodičmi,“ dodáva Polomský. Učitelia sú podľa neho zhrození z toho, čo sa stalo. Veď medzi obvinenými je aj ďalší ich žiak, 14-ročný Daniel.
Čo sa v piatok v dome odohralo, stále objasňujú policajti. Podľa pondelňajšej správy prešovskej policajnej hovorkyne Magdalény Fečovej chlapci najprv ženu zbili. Keď utiekla nahá do spálne, prenasledovali ju. Traja ju mali držať a jeden znásilňovať. Podľa policajných zdrojov veľkú úlohu v konaní chlapcov zohral alkohol. „Samozrejme. Veď ten najstarší doniesol domácu slivovicu a ponúkol kamarátov. Václav asi ani nevedel, čo robia,“ hovorí skormútený otec dvoch chlapcov podozrivých z napadnutia ženy. Priveľmi neverí tomu, čo sa hovorí v policajnej správe o jeho synoch.
Po Rožkovanoch kolujú viaceré verzie piatkových udalostí. Po chlapcoch vraj bol v dome ešte aj niekto iný. Úplnú pravdu odhalí až vyšetrovanie a čas. „Nebudem ich už trestať. Život ich potrestal sám,“ dodal otec čakajúci včera podvečer pred prešovským súdom. Sudkyňa napokon po viac ako dve hodiny trvajúcich výsluchoch návrh na vyšetrovaciu väzbu trojice starších neakceptovala a prepustila ich na slobodu.
Komentár: Zmarené životy
Dva z každej stovky zločinov spáchajú deti mladšie ako štrnásť rokov. Čo si o tom myslieť? Nadávať na mladú generáciu? Horekovať, kam svet speje? Zločinnosť mladistvých nie je slovenskou zvláštnosťou. Špecialitou je skôr spôsob, akým sa na Slovensku s týmto problémom bojuje. Či skôr nebojuje.
Situácia si už vyžiadala zníženie hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov, no ďalšie sprísňovanie trestov pre mladistvých podľa odborníkov nepomôže. Lepšie by bolo zamyslieť nad tým, čo privedie deti na šikmú plochu a ako tomu predísť.
Hovorí sa, že príklady priťahujú. Nemusia to byť len príklady z blízkeho okolia, teda napríklad nesprávni kamaráti. Znamená to aj, že v spoločnosti by nemali panovať také pomery, aby sa oplatilo obchádzať zákony či dokonca páchať trestné činy. To sa však dá len ťažko povedať o spoločnosti, v ktorej sa dá tak ľahko unikať pred spravodlivosťou. V ktorej páchatelia najzávažnejších trestných činov nechodia na súdne pojednávania a užívajú si slobodu. V ktorej sú holohlaví chlapci v drahých autách pánmi ciest, zatiaľ čo policajti striehnu na vodičov škodoviek. Oplatí sa či neoplatí byť na Slovensku zločincom?
Okrem toho deťom chýba výchova, ktorá ich učí zvládnuť konflikty i vlastnú agresivitu. A kde chýba výchova, tam nastupujú akčné filmy a neraz kruté počítačové hry. No práve školstvo už tradične zápasí s nedostatkom peňazí. Akoby nebolo jasné, že ak sa na jednej strane šetrí na školstve, ktoré formuje a vytvára osobnosť človeka, na druhej strane to znamená oveľa väčšie výdavky spojené s kriminalitou. Nehovoriac o tom, že nijaké peniaze nepomôžu, ak je zmarený život či už obete, alebo aj páchateľa, ktorý by mal mať normálny život ešte pred sebou.
Nepomohla by teda zásada lepšie vychovávať deti a účinnejšie trestať dospelých?