Politológ Tomáš Koziak by dal súčasnej vláde prívlastok rozpačitá, sociológ Pavel Haulík ju pomenoval ako „vládu zložitej komunikácie“ a podľa politického analytika Jána Baránka je spájaná predovšetkým „s hádkami“.
Podľa Baránka vláda nenapĺňa očakávania svojich voličov, ktorí volia pravicu väčšinou preto, lebo predpokladajú, že sa nebudú zvyšovať dane a iné poplatky a bude sa liberalizovať podnikateľské prostredie. „Pravicový volič je však konfrontovaný s tým, že mu vláda zvyšuje finančné zaťaženie,“ hovorí. Aspoň malou náplasťou je podľa neho znižovanie tolerancie ku korupčným škandálom. V tom vidí posun oproti predchádzajúcim vládam.
Politológ Tomáš Koziak hovorí, že vláda môže napĺňať očakávania len do tej miery, ako jej to dovolí koaličný potenciál. „Vzhľadom na svoju rôznorodosť robí koalícia maximum toho, čo môže. Na viac nemá.“ Za silnú stránku vlády napriek tomu označil jej ambície.
Baránek aj Koziak za negatívum vlády považujú jej komunikáciu. Podľa Baránka si koalícia zlou komunikáciou zbytočne vyrába kauzy, ktoré nimi nemuseli byť. Napríklad tým, že ad hoc prichádza s návrhmi najprv do médií a až potom ich konzultuje v Koaličnej rade, alebo sa partneri vzájomne podrážajú. „Niektoré veci by mohli dvakrát premyslieť. Mnohé z kríz boli spôsobené istou unáhlenosťou vo vyjadrovaní a možno vyťahovaní vecí z politickej kuchyne skôr, než boli upečené,“ myslí si aj Koziak.
Radičová je od počiatku konfrontovaná s charakterom svojej pozície vo vláde. Ocitla sa v špecifickom postavení, keď nepredsedá najsilnejšej vládnej strane SDKÚ, ale vo vláde je nadriadená svojmu straníckemu šéfovi Mikulášovi Dzurindovi. Radičová viackrát odmietla hodnotenia, že je slabou premiérkou. Odvoláva sa na dialóg s partnermi, tímovosť a výsledky svojej práce.
Haulík považuje za problém, že premiérka nemá za sebou vlastnú stranu a je v nej skôr akousi disidentkou, čo potom komplikuje aj fungovanie koalície. „Keď sa hovorí o tom, či je slabá, alebo silná, naozaj to nie je o tom, či búcha do stola. Ani Arnold Schwarzenegger by tu v tejto pozícii nebol silnejší. Ona je taká silná, aká je silná jej pozícia v rámci jej vlastnej politickej strany.“ Haulík si preto myslí, že Radičová urobila chybu, keď sa vlani v jeseni nepokúsila kandidovať za šéfku SDKÚ.
Baránek pripomenul, že Radičová si nakoniec presadila, čo chcela v prípade voľby generálneho prokurátora či odvolania šéfa Daňového riaditeľstva. Druhá vec je, že to bolo za cenu hrozby demisiou. „Nemôže to robiť aj naďalej, lebo raz tú demisiu bude musieť podať. Je to použitie poslednej zbrane, ktorá jej ostáva.“ Podľa Baránka sa Radičová nespráva ako slabá premiérka, ale slabá je jej podpora v SDKÚ, lebo inak by takéto zbrane nemusela používať.
Koziak dodal, že slovenská politika zatiaľ nemala skúsenosť na premiérskom poste s pozitívnymi ženskými stránkami. „Len ide o to, do akej miery v tvrdom mužskom svete politiky sú tieto vlastnosti akceptovateľné. Zrejme tento typ politiky u nás ešte dlho nebude niečo, čo by bolo oceňované a čo by nebolo aj do istej miery zneužívané,“ poznamenal Koziak.
Analytici sa zhodli, že vláda môže prežiť aj zvyšné tri roky. „Zatiaľ to vyzerá tak, že či chcú, alebo nechcú, hrozba veľkého a silného Smeru ich bude držať pokope, aj keď názory na mnohé problémy budú mať odlišné,“ zhodnotil Haulík. Podľa Baránka má vláda potenciál vydržať, ale ako celok musí zmeniť štýl vládnutia. Koziak je však skeptický, či vláda dokáže zrealizovať svoj program, lebo „vnútorná nesúrodosť veľmi znižuje jej akcieschopnosť“.
„Úpadok sme zastavili. Nasledujúci rok bude rokom stabilizácie. Zo strany vlády nasledujúci rok nebude rokom uťahovania opaskov, ale rokom stabilizácie,“ vyhlásila nedávno Radičová, ktorú presne pred rokom vymenoval prezident do funkcie premiérky.
Haulík si však nie je istý, či to tak naozaj bude. „Postup vlády nebol dostatočne rýchly a razantný. Koalícia príliš zložito manévrovala a hľadala riešenia a tie neboli celkom systémovo konzistentné. Ľudia budú musieť rátať s tým, že ozdravný režim bude zrejme ešte chvíľu pokračovať,“ myslí si.
Udalosti, ktoré zatriasli kabinetom
**
**Prípad Matovič – Vláda ešte nedostala dôveru a už sa pochybovalo o podpore štyroch poslancov hnutia Obyčajní ľudia. Ich líder Igor Matovič nedokázal do vládneho programu presadiť predvolebné sľuby hnutia. Situácia sa vyhrotila aj tento rok. SaS vylúčila Matoviča z klubu, keď hlasoval za návrh Smeru o občianstve a mali ho nasledovať aj ďalší traja poslanci. Hrozilo, že vláda bude formálne menšinová.
Hayekovci – Zákazky firmy Hayek Consulting so štátom z čias bývalej vlády znamenali tlak na odstúpenie štátnych tajomníkov Martina Chrena (SaS) a Ivana Švejnu (Most-Híd). Kauza sa vystupňovala, keď sa zistilo, že firma podpísala zmluvu s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrila pod rezort hospodárstva, kde pôsobil Chren ako štátny tajomník. Bránil sa, že o tom nevedel a keď to zistil, podnikol kroky na jej rozviazanie. Premiérka prenechala zodpovednosť na ich materských stranách, Švejna odišiel z funkcie čoskoro, Chren až po niekoľkých mesiacoch.
Voľba Trnku – Koalíciu strašila od októbra, keď sa najskôr nevedela dohodnúť na spoločnom kandidátovi na post generálneho prokurátora. Premiérka sa vyhrážala, že ak bude opätovne zvolený Dobroslav Trnka, odíde. V decembri ju od toho delil len hlas.
Daňové riaditeľstvo – Daňové úrady v Košiciach sa mali sťahovať do priestorov firmy okresného funkcionára SDKÚ Ondreja Ščurku. Premiérka žiadala, aby šéf Daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík odstúpil. Jeho nadriadený a osobný priateľ minister financií Ivan Mikloš ho však urputne bránil. Radičová si odchod Mikulčíka musela vynútiť – opäť hrozbou odchodu.