Ministerstvo financií už nepočíta v budúcom roku s vyčlenením sumy 300 miliónov eur na priority ministerstiev. Samotné ministerstvá ešte pred časom vláde zaslali svoje požiadavky vo výške až 1,9 miliardy eur, rezort ich poslal späť na prepracovanie.
„Ešte pred poslednou daňovou prognózou sme im chceli vyčleniť približne 200 až 300 miliónov eur. Týždeň pred schválením rozpočtu môžem povedať, že to bude podstatne menej. Určite nemôžeme počítať s takým veľkým objemom peňazí,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini. Na vyššie platy učiteľov a zdravotníkov vláda nedá.
Pellegrini: Priority sa okrešú
Dôvodom je fakt, že Ficova vláda bude musieť navýšiť úsporný balíček opatrení o ďalších 350 miliónov eur. Podľa aktualizovanej daňovo–odvodovej prognózy chýba štátu tento rok 165 miliónov eur a ten budúci až 188 miliónov eur.
Inštitút finančnej politiky to pripisuje najmä zníženiu výnosu dane z príjmu právnických osôb za rok 2011 a horšiemu výberu dane z pridanej hodnoty. S budúcoročným poklesom ministerstvo financií už rátalo skôr, keďže pre dlhovú krízu v eurozóne skresalo odhady hospodárskeho rastu krajiny z 2,6 na 2,1 percenta.
Koľko nakoniec štátu zostane na priority, bude v konečnom dôsledku závisieť aj od toho, ako sa v najbližšom období bude vyvíjať situácia nielen u nás, ale aj v eurozóne. Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho možno očakávať, že daňová prognóza sa bude ešte ďalej upravovať.
„Negatívne sa môžu prejaviť samotné konsolidačné opatrenia vlády, ktoré práve vstupujú do platnosti, nakoľko je možné očakávať optimalizáciu daňových výdavkov vo vyššej miere ako doteraz. Koľko by matematicky mohlo priniesť zvýšenie daní, by som preto nebral ako smerodajné,“ povedal Púchly.
Viac peňazí na byty
V rámci balíčka priorít už pred časom vláda schválila pomoc poľnohospodárom. Štátna pomoc pre poľnohospodárov v objeme 10 miliónov eur má smerovať na úhradu časti spotrebnej dane z minerálneho oleja, tzv. červenej nafty.
Pellegrini nevylúčil, že ďalšia pomoc bude smerovať do rozpočtu ministerstva dopravy, ktoré si ako jednu z priorít určilo podporu nájomných bytov.
Momentálne vyše 5–tisíc žiadateľov o takéto bývanie nemá kde bývať. Rezort dopravy pod vedením Jána Počiatka (Smer) požaduje na vytvorenie 2 500 až 3 000 nových nájomných bytov zhruba 35 miliónov eur. Pellegrini odkazuje, že prípadná podpora bývania v takomto rozsahu je reálna. Najprv však vláda musí v rámci konsolidačných opatrení nájsť v rozpočte finančné prostriedky v celkovom objeme 820 miliónov eur.
„Toľko prostriedkov je ešte potrebných na to, aby verejné financie v budúcom roku dosiahli defi cit 2,9 percenta hrubého domáceho produktu,“ pripomína Pellegrini. Na to, aby klesol defi cit verejných financií na budúci rok pod tri percentá HDP, však s prijatými aj pripravovanými opatreniami treba 1,8 miliardy eur. Tento rok zase vláda vykrýva dieru v rozpočte vyše 600 miliónov eur, aj keď časť z výpadku opozícia spochybňuje.
Vodohospodári pošlú 34 miliónov
Štát sa spolieha aj na príjmy z Vodohospodárskej výstavby. Štát dal v rokoch 2002 a 2006 firme desiatky miliónov eur na dostavbu Sústavy vodných diel Gabčíkovo–Nagymaros a Vodné dielo Žilina. Teraz v rámci konsolidácie verejných financií vláda očakáva, že sa pomoc vráti rýchlejšie. Podľa hovorkyne spoločnosti Diany Migaľovej Baschierovej by mali do konca roka splatiť štátu prvú časť pôžičky vo výške približne 34 miliónov eur.
Systémové zmeny chýbajú Nielen ministerstvá, ale aj mestá a obce budú musieť nateraz ukázať, že sa dokážu uskromniť. Po tom, čo ministerstvá oželeli tento rok výdavky za 120 miliónov eur, vyzval minister financií Peter Kažimír šéfov rezortov na ďalšie uťahovanie opaskov. Podľa Pellegriniho je najväčší priestor na škrty v školstve, doprave a zdravotníctve. Samosprávy zase budú musieť prispôsobiť výdavkovú stránku svojich rozpočtov nižším príjmom, čo by sa však podľa samospráv nemalo mať dosah na poskytovanie služieb obyvateľom.
„Školstvo a zdravotníctvo by potrebovalo systémové zmeny, také, aby nevytváralo opätovné dlhy v budúcnosti. V doprave by sa ušetrilo v tom prípade, ak by sa podarili úspory v dcérskych firmách alebo pri verejnom obstarávaní, alebo pomalšej výstavbe, čo by asi vzhľadom na nutnosť čerpať eurofondy nebolo optimálne,“ myslí si analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
V rámci 22 úsporných opatrení premiér Robert Fico ešte v júni hovoril o zmenách pri eurofondoch v doprave. K eurofondom z Bruselu na dopravu nemá štát prispieť toľko, ako sa čakalo. „Ide o spolufinancovanie projektov, na ktoré prispieva únia – kríza v tomto smere pomáha k nižším cenám, čo má, samozrejme, aj istý pozitívny dosah na štátny rozpočet,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Priority alebo šetrenie
Analytici tvrdia, že pri šetrení by štát mal pritvrdiť viac a na priority by v čase konsolidácie nemal vyčleniť ani euro. „Priority predstavujú zhruba jedno percento výdavkov štátneho rozpočtu. Ich financovanie je preto možné interpretovať aj tak, že smerujú do oblastí, v ktorých vláda míňa obrovské zdroje, ale nerobí tak efektívne,“ tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.