Rozpočet bude, reformy sa zastavia

Koalícia je tak napriek svojmu rozpadu odhodlaná neposlať krajinu v budúcom roku do rozpočtového provizória, keď by štát musel hospodáriť podľa tohtoročných pravidiel. „Myslím si, že rozpočet schválime. V tejto neistej dobe je veľká potreba fiškálnej konsolidácie a následného znižovania deficitu,“ konštatoval poslanec Ivan Švejna (Most). „Predpokladám, že nie je motivácia uvrhnúť krajinu do rozpočtového provizória,“ potvrdil aj Anton Marcinčin (KDH). V stredu rozpočet poslala do parlamentu vláda.

Rozpočet sa však bude musieť pomerne výrazne prerábať. Podľa informácií Pravdy totiž tri koaličné strany zablokujú všetky najdôležitejšie systémové reformy, ktoré sú už započítané aj v rozpočte. Sloboda a Solidarita, ktorá vláde nevyslovila v utorok večer dôveru, by však bola za reformy ochotná zahlasovať. „Sme pripravení zahlasovať za všetky reformné zákony, ak budú predložené do parlamentu. Rovnako aj za štátny rozpočet,“ potvrdil Jozef Kollár (SaS).

Odborníci varujú, že zastavenie reforiem bude mať na Slovensko negatívne dosahy. „Neprijatie odvodovej reformy, reformy súdnictva či zdravotníctva bude mať vysoké náklady zo strednodobého a dlhodobého hľadiska,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Voči navrhovanej zmene daní a odvodov však, naopak, protestovali živnostníci, ktorí hovorili o tlaku na utlmenie podnikania. Danú reformu nepodporovala ani časť KDH a poslanci OKS.

V rámci zmien odvodov a daní minister financií Ivan Mikloš navrhoval zníženie odvodu do druhého piliera, čím by sa ušetrilo na budúci rok 50 miliónov eur ako rezerva pre obavy zo spomaľovania ekonomického rastu. Tá vypadne, nahradí ju ale 60 miliónov eur, ktoré mali, naopak, z rozpočtu pre nižší výber daní a odvodov po reforme vypadnúť.

Ani to však zrejme nezachráni budúcoročný deficit. Koalícia plánuje totiž rozpočet schváliť s 3,8-percentným deficitom a aj zníženým rastom. Podľa odhadov komerčných bánk by mala krajina v budúcom roku rásť okolo dvoch percent, čo by oproti súčasnému 3,4-percentnému odhadu prinieslo výpadok do 300 miliónov eur.

Keďže však politici neplánujú prijímať ďalšie opatrenia, zrejme dôjde v priebehu roka 2012 oproti rozpočtu k výpadku príjmov. Potreba nepopulárnych škrtov tak zostane novej vláde. Podľa zdroja blízkeho koalícii tak zrejme bude musieť nová vláda pre dodržanie zníženého deficitu a možnej recesie okrem ďalších škrtov aj zvyšovať dane.

Ak by totiž deficit neznižovala, investori by prestali Slovensku veriť. „Zvyšovanie deficitov by bolo zlým signálom s pravdepodobným rastom rizikových prirážok,“ doplnil Ďurana. Otázny je však už v súčasnosti rating Slovenska. Napríklad po nedávnom páde vlády v Slovinsku totiž Ľubľane ratingové agentúry hodnotenie znížili.