Ministerstvá na jednej strane žiadajú o financovanie priorít v rozsahu 1,9 miliardy eur, ale úspory, ktorými by sa nové požiadavky vykryli, nevidno. Návrh rozpočtu zatiaľ počíta s úsporou na úradoch na úrovni päť percent platov a desiatich percent výdavkov, čo prinesie 130 miliónov eur.
Vláda pôvodne počítala tiež s tým, že škrtne viaceré rezervy a ušetrí aj na skladovaní ropy. Zverejnené úspory na strane výdavkov však zatiaľ ďaleko zaostávajú za plánmi, ktoré ministerstvo financií prezentovalo ešte v júni. Vtedy sa očakávalo, že na výdavkoch štát na budúci rok ušetrí okolo 600 miliónov eur. V prípade, že by boli úspory menšie, je otázne, ako bude vláda znižovať defi cit, financovať priority a z čoho naplní nevyhnutnú rezervu.
Na zníženie deficitu verejných financií na budúci rok pod tri percentá výkonu ekonomiky potrebuje vláda získať okolo 1,5 miliardy eur. Tento údaj sa však môže o niekoľko desiatok miliónov eur ešte zvýšiť po tom, čo rezort financií po znížení odhadu rastu hospodárstva vo štvrtok zverejní nové daňové prognózy. Na vládne priority sa na budúci rok počíta so sumou okolo 200 až 300 miliónov. Potreby tak môžu bez rezervy siahať až k dvom miliardám eur, kým na príjmovej stránke by najmä cez rast daní malo do štátnej kasy natiecť okolo 1,6 miliardy eur.
Vláde tak nezostáva iné, len viac šetriť. Analytici sú zatiaľ skeptickí. „Vláda síce šetrenie vo výdavkoch avizovala, reálne však zatiaľ ku škrtom nedochádza, resp. neboli zverejnené,“ upozorňuje Ján Dinga z inštitútu INESS.
„Neochotu vlády hľadať úsporu vo výdavkoch dobre ilustruje fakt, že na príjmovej strane už schválila opatrenia, ktoré majú do štátnej kasy priniesť v budúcom roku viac ako miliardu eur, výdavkovej strany rozpočtu sa ale prakticky nedotkla. Je to zlé gesto pre všetkých daňových poplatníkov, ktorí konsolidáciu zaplatia,“ dodáva.
Analytik naráža na skutočnosť, že minister financií Peter Kažimír na jar avizoval, že tretina z konsolidácie prebehne na strane výdavkov. „Konsolidácia bude v plánovanom pomere 2:1, pričom menšie bremeno pri ozdravovaní ponesie štát,“ konštatoval. Minister upozorňoval, že pre nedostatok času a vyčerpanie plošných škrtov musí vláda ísť cez rast daní, inak sa krajina neprestane zadlžovať.
„Ak vláda ku škrtom nakoniec pristúpi, je nepravdepodobné, že dosiahnu sľúbených 600 m liónov eur,“ komentuje to Dinga.
Rezort financií takéto závery považuje za predčasné. „Pomer konsolidácie na strane výdavkov a príjmov bude známy až potom, keď bude na stole finálny rozpočet,“ dodáva hovorca