Prekonať legendárnu severozápadnú cestu bol po stáročia sen mnohých dobrodruhov i obchodníkov. Prvýkrát sa to podarilo začiatkom minulého storočia Roaldovi Amundsenovi. Aj vtedy však bola plavba cez ľadové kryty veľmi riskantná.
Teraz je cesta konečne voľná. Namiesto radosti však počuť skôr skepsu. „Ľadom pokrytá oblasť sa scvrkla na zhruba tri milióny kilometrov štvorcových, čo je asi o milión menej ako bolo predchádzajúce minimum medzi rokmi 2005 a 2006,“ cituje agentúru Leif Toudal Pedersen český portál iDnes.cz.
Počty to nie sú veľmi zložité. Satelitné snímky za posledných desať rokov ukazovali ročný úbytok ľadovej plochy okolo stotisíc kilometrov štvorcových. Skok o celý milión, teda plochu veľkú ako dve Veľké Británie, už vedci považujú za extrém. Ľadová pokrývka Arktídy je totiž akýmsi barometrom globálneho otepľovania.
Predchádzajúce vedecké štúdie upozornili na trvalý celosvetový úbytok ľadovej masy ako na Severnom, tak na Južnom póle. Postupne však miznú aj ľadovce pokrývajúce územie Grónska, Álp i vrchov hory Kilimadžárov.
A práve akcelerácia topenia je podľa mnohých predzvesťou budúceho stúpania morskej hladiny. A tiež katastrofických scenárov pre ľudí žijúcich v nížinách Bangladéša, rovnako ako na Floride alebo v newyorskej štvrti Manhattan. Okrem toho vraj pribudne aj vyčíňanie hurikánov a cyklónov.
Otvorenie trasy signalizuje problémy aj iného druhu. Podľa CNN sa môžu čakať spory o nároky na vodnú cestu medzi Kanadou, Spojených štátmi a Európskou úniou.