Ľudia často nechodia na bohoslužby, ale idú do chrámu zapáliť sviečku," uviedla sociologička Natalja Zorká Levady. Stav religiozity sa podľa nej za posledných 20 rokov dramaticky nezmenil. Stále sa 10 až 15 percent Rusov stotožňuje s predstavami viery o večnom živote, spáse duše a nebeskom kráľovstve.
Podľa VCIOM, Rusi priznávajú vplyv cirkvi na domácu a zahraničnú politiku a na duchovný stav spoločnosti. Tri štvrtiny z nich si myslí, že cirkev by však mala zostať mimo politických tém.
Zorká varovala , že na pozadí krízy hodnôt môžu vznikať vážne dôvody k obavám o osud svetského štátu. Napríklad spoločnosť bez väčších výhrad akceptovala zavedenie výučby „náboženskej etiky“ na školách. Vraj úplne v zhode so „sovietskym zvykom zvaľovať na školu zodpovednosť za všetku výchovu – od duchovnej, po sexuálnu“.
Podľa dávnejších prieskumov, veľká časť Rusov zužuje pojem „cirkev a politika“ so samotnými voľbami.