„Dostali sme veľmi dôveryhodné informácie, že Rusi sa rozhodli posunúť smerom ku Gori,“ povedal pre Reuters tajomník Gruzínskej Bezpečnostnej rady Chacha Lomaia. „Preto sme rozhodli stiahnuť všetky naše jednotky a presunúť ich… na obranu Tbilisi.“
Niekoľko hodín pred týmto posledným ruským útokom Moskva potvrdila, že začala ofenzívu ďalej na severozápade. Tam sa príslušníci ruských síl zo separatistického Abcházska posunuli hlboko na gruzínske územie a obsadili vojenskú základňu v meste Senaki.
Grizínsky prezident Michail Saakašvili po štvordňových intenzívnych bojoch o Južné Osetsko pristúpil po rokovaní so šéfom francúzskej diplomacie Bernardom Kouchnerom na okamžité prímerie. Moskva ale návrh na pokoj napriek naliehaniu medzinárodného spoločenstva odmietla.
Lomaia: Rusi chcú zvrhnúť našu vládu
Zdá sa, že Rusko má v úmysle zvrhnúť gruzínsku vládu a okupovať územie. Podľa agentúry AFP to prehlásil tajomník gruzínskej Bezpečnostnej rady Alexander Lomaia.
Prezident krajiny Michail Saakašvili zasa podľa agentúry Reuters povedal, že Gruzínsko potrebuje od spojencov viac, ako len morálnu podporu a humanitárnu pomoc.
Podľa velenia ruských síl straty v Južnom Osetsku stúpli na 18 zabitých vojakov, 52 zranených a štyri zostrelené lietadlá, 14 ruských vojakov je nezvestných. Podľa Tbilisi bolo zostrelených 80–90 ruských vojenských lietadiel a v bojoch zahynuli stovky ruských vojakov.
Rusko: Saakašvili musí byť potrestaný
Rusko nebude rokovať s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim, ktorého po udalostiach v Južnom Osetsku považuje za vojnového zločinca. V pondelok to uviedol pred novinármi v Bruseli ruský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii (NATO) Dmitrij Rogozin. Saakašvili musí byť podľa neho potrestaný za „porušenie medzinárodného práva“.
„Saakašvili už nie je človekom, s ktorými by sme mohli rokovať… Je zodpovedný za mnohé vojnové zločiny,“ povedal Rogozin. „Gruzínski vojaci porušili medzinárodné dohovory. Hovoríme o genocíde a etnických čistkách,“ dodal. Za prejavy „vopred naplánovanej“ genocídy veľvyslanec označil strieľanie do civilistov a blokovanie zdravotníckej pomoci. Gruzínska operácia si podľa Rogozina vyžiadala životy 250 civilistov a „úplne zničila“ juhoosetské hlavné mesto Cchinvali. Situáciu v oblasti pritom označil za „humanitárnu katastrofu“.
Rogozin požiadal alianciu, aby v súvislosti s vývojom v Gruzínsku v utorok zvolala mimoriadne zasadanie Rady Rusko-NATO. „Trváme na tom, aby sa schôdza uskutočnila zajtra“, keď sa má gruzínska ministerka zahraničných vecí Ekaterina Tkešelašviliová zúčastniť na zasadaní Severoatlantickej rady, dodal.
BR OSN bude opäť rokovať o kríze v Gruzínsku
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zvolala ešte v pondelok ďalšiu mimoriadnu schôdzu venovanú konfliktu v separatistickej oblasti Južné Osetsko a iných častiach Gruzínska. O piate krízové zasadanie v New Yorku so začiatkom o 17:00 miestneho času (23:00 SELČ) požiadalo Gruzínsko, ktoré nie je členom rady. Žiadosť schválil belgický veľvyslanec Jan Grauls, ktorý je predsedom 15-člennej BR OSN pre tento mesiac.
Bezpečnostná rada sa už od štvrtkovej noci snaží dohodnúť na spoločnom vyhlásení vyzývajúcom na vyriešenie krízy. Žiadny z návrhov predložených Ruskom a inými členmi však nenašiel dostatočnú podporu, hoci sa konflikt medzičasom rozšíril do ďalších oblastí. Podľa pondelňajšieho vyhlásenia gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho ruské jednotky kontrolujú „väčšinu gruzínskeho územia“. „Všetko, čo sme doteraz dostali od medzinárodného spoločenstva je humanitárna pomoc… a vyhlásenia,“ povedal. „To je, samozrejme, dôležité, ale potrebujeme oveľa viac,“ dodal Saakašvili.
Do Gruzínska majú ešte v pondelok alebo v utorok vycestovať prezidenti Poľska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny. Informoval o tom Mariusz Handzlik z kancelárie poľského prezidenta Lecha Kaczyńského. Podrobnosti cesty podľa neho zatiaľ nie sú známe.
